6 Dunaj, 3.týždeň
14.10.2024, pondelok
Dnešný deň bol zároveň divoký a aj nudný, ak sa o nude dá vôbec hovoriť. Odviazali sme sa z „prenádhernej“ maríny s toaletami a sprchami (múr prekladiska, plus umývanie a pranie v dunajskej vode) a pustili sa na cestu. Dunaj sa stočil na severozápad a mierne sa zúžil. Začal fúkať severozápadný vietor oproti nám.
Najprv to boli iba také vlny, aké vytvárajú okoloidúce veľké lode, ale nie a nie skončiť. Vlado vyšiel von, že čo sa deje a že to musia byť lode, ale tie naokolo ani náhodou. Vietor silnel a hladina začala byť mierne rozbúrená, krátke vlny do pol metra, podľa mňa hádam aj trošku viac. Loďou začalo hádzať ako na mori, do tváre som dostával studené sprchy. Niektoré vlny už boli spenené. Ihneď sme zamierili k brehu, kde by to malo byť slabšie. Aj bolo, ale iba o chlp. Toto sme museli vydržať 10 km od kilometra 912 do kilometra 902, kde sa Dunaj zatočil doľava a už vietor nedul oproti. Plavba sa trošku ukľudnila, aj vietor zoslabol. Stal sa mi aj taký malý prúserík, idem si idem a zrazu vidím naľavo od lode tri udice. Pozriem na hĺbkomer a ten ukazoval 2,4 metra. Moje „zaspatie“ spôsobilo, že som vyšiel z plavebnej dráhy, ihneď som utekal späť do nej. To sa mi už nesmie stať! Pomaly sme sa dostali k priehrade Djerdap 2. Snažili sme sa dovolať, na vysielačke nikto neodpovedal a na telefóne nevedeli po anglicky. Najprv sme sa priviazali k menšej komore naľavo, mysliac si, že malá loď pôjde asi tadeto a hneď bol pri nás policajt. Vždy, keď niekde sme, prídu policajti. Ale sú milí, vždy radi pomôžu. Pomáhaj a chráň. Aj tento bol taký, Vlado mu opísal situáciu, nakoniec zavolali mobilom a policajt všetko vybavil. Mali sme sa uviazať pri komore na pravom brehu a čakať dve hodiny na výletnú loď, ktorá má prísť za nami. Uviazali sme sa pri múre vjazdu a čakali dve hodiny. Čas sme si krátili čítaním správ z domácich novín a trošku sa rozčuľovali. O tie dve hodiny priplávala tá maltská výletná loď a hneď za ňou sme vplávali do komory aj my. Spustili nás 8 metrov a už sme iba plávali na vopred vybraté kotvisko, zakotvili, ja som sa okúpal dunajskou vodou, večer klasika a o 23:00 som zaľahol spať. Predtým som ešte s kamarátom riešil technické problémy s touto stránkou.
GPS poloha kotviska (44°11'16.4"N 22°46'07.4"E).
15.10.2024, utorok
Hnali sme to dole hneď od svitania, nič zvláštne sa neudialo. Začína sa nám často stávať, že máme problémy s bójami. Plavíme sa presne v plavebnej dráhe podľa digitálnej mapy a zrazu sme úplne mimo. Bóje vyznačujú trasu aj na druhej strane Dunaja. Chvíľku nám trvalo sa zorientovať, ale už vieme, že treba veriť bójam a dávať na ne pozor. Jasné, že sa dno časom mení a hlavne po takých povodniach. Pred večerom sme zakotvili za druhým ostrovom z troch v krásnom ramene. Pôvodný plán bol o trošku ďalej za tretím ostrovom, ale na mape boli také všelijaké zakreslené oblasti, že sme si neboli istí, či tam nie je nejaký zákaz. Ďalší deň sme zistili, že nie je. Na večeru sme mali fazuľovú polievku a zase večerná klasika.
GPS poloha kotviska (43°48'08.3"N 23°34'38.9"E).
16.10.2024, streda
Presne na svitaní sme vyrazili. Vlny z vetra sme mali od rána, vietor mal ustať o 12:00, nakoniec ustal až o štvrtej. Prívesný motor sa vo vlnách vynáral a zaberal vo vzduchu, tak sme museli ísť na hlavný motor. Všímal som si okolitú krajinu. Brehy Rumunska boli samé umelo vysadené lesy bez výnimky, v Bulharsku pekné divoko rastúce, iba veľmi výnimočne umelo vysadené. Rumunsko je rovinaté, Bulharsko pekne kopcovité, občas kolmé steny. Dedinky na oboch brehoch sem tam, miest ešte menej. A keď sú mestá, tak sú na pobreží len prístavy, skladiská, prekladiská, továrne a žiadne mestské budovy. Všetko je ďaleko od vody. Ani v Rumunsku, ani v Bulharsku nie sú žiadne maríny, ani možnosť niekde pristáť a ísť si niečo pozrieť alebo nakúpiť si. Aj v tej Drobete – Turnu Severin sme stáli niekde len preto, že nám to polícia vybavila za tie čokoládky. Večer sme zakotvili, na večeru sme mali špagety aglio oglio.
GPS poloha kotviska (43°42'43.6"N 24°48'16.1"E).
17.10.2024, štvrtok
Ráno sme si trošku prispali, nikto sa nezobudil skôr, že by vzbudil toho druhého. Po kávičke a čajíku sme vyrazili, nech sa vyhneme vetru a vlnám. Doobeda nefúkalo, neskôr okolo obeda sa rozfúkalo, ale menej ako včera. Po zakotvení sme dotlačili vazelínu do ložiska hriadeľa, dotiahli trošku skrutku a porozlievali sme PHM do nádrží, aj elektro generátora.
Na večeru sme mali zemiakové placky. Začína bývať chladno, tak sme si tak, ako aj včera, vybrali elektro generátor a kúrime si. A má byť ešte chladnejšie, ráno skoro nula a cez deň do desať stupňov.
GPS poloha kotviska (43°47'30.2"N 25°53'06.6"E).
18.10.2024, piatok
Rána sú už poriadne chladné, dnešné malo iba 2 stupne nad nulou. Keďže som sa zobudil prvý, ešte pred svitaním, musel som vybehnúť von do tej zimy a naštartovať elektro generátor. Zapli sme si kúrenie a ešte hodinku pospali. Po finálnom zobudení a kávičke a čaji sme vyrazili skoro presne na svitaní. Prechádzali sme okolo miest Ruse na bulharskej strane a Georgiu na rumunskej strane a po podplávaní mosta, ktorý tieto mestá spája, nás prikvačila hmla s viditeľnosťou maximálne do 50 metrov. Nič sme nevideli a boli sme nútení riadiť sa iba elektronickou mapou. Vlado hneď zapol ručný AIS prijímač, kde vidno veľké lode, ktoré musia mať zo zákona aj AIS vysielač. No, videl som pár lodí, ktoré to zabudli zapnúť, alebo, ako sa hovorí, vysrali sa na to. Aj normálne kormidlovanie dá zabrať, korigovať smer treba skoro každú sekundu, už len pohľad na mapu, zadívanie sa inam alebo odovzdanie kormidla, vedie k odchýlke do 20 stupňov. A pri troche nepozornosti aj viac. Teraz som nevidel nič, na čo by som mal reagovať a na mape sa to zobrazí s oneskorením, tak sme sa motali zľava doprava a opačne. Zrazu sa pred nami zjavila zakotvená loď iba pár desiatok metrov pred nami. Uf. Vyhli sme sa jej, ale tu ani AIS nepomôže, lebo zakotvené lode to majú vypnuté. Po dvoch kilometroch sa hmla zdvihla a oddýchli sme si. O pol hodinu sa hmla zase ukázala, ale jemne miernejšia a hlavne kratšia. Zvyšok dňa už bolo pekne jasno a slnko „pražilo“. Do desať stupňov bolo. A nefúkalo, takže pohoda. Konečne sme po ceste videli aj pekné mesto na bulharskej strane, volá sa Tutrakan. Okrem tých prístavov, prekladísk a tovární, malo časť aj obytných budov popri rieke celé bolo vidno na svahu. Hore nejaká televízna veža a evidentne bytovky pre bohatých. Ani Novi Sad a Beograd neboli také pekné. Večer sme zase zakotvili za nejakým ostrovom, skontrolovali sme olej v prívesnom motore, uvarili si večeru, lunchmeat, ryža a nejaká nemecká omáčka z prášku. Výsledok bol naozaj vynikajúci, hoci mal Vlado obavy, že tá omáčka nemá chuť, resp. čudnú chuť. Pustili sme si elektro generátor, zakúrili a je nám hoja ďunďa.
GPS poloha kotviska (44°08'25.2"N 27°00'27.8"E).
19.10.2024, sobota
Ráno sme zase vyrazili po svitaní do hmly, ale bola slabá, brehu v dohľade, akurát bóje nebolo vidno na vode. Mapový plotter to vyriešil. Hmla sa rýchlo rozplynula a skoro celý deň svietilo slnko. Občas sa schovalo za občasné mraky. Ako si tak idem, počujem čudný zvuk, ako keby sa motor začal kaziť. Obzriem sa a to bol vedľa nás rybár na svojom člne a to bol jeho zvuk motora. Chvíľku sme si uznanlivo ukazovali, že tá druhá loď je super. Potom nám ponúkol ryby, pleskáče, či nechceme. Ja som nebol moc nadšený, ale Vlado chcel 2 kusy, rybár nám dal 4, Vlado mu dal 10 €. Že si ich spravíme na večeru. Zvyšok dňa sa už nič neudialo. Zakotvili sme cca 5 kilometrov pred vrátami kanála Dunaj – Čierne more (Constanca). O pol hodinku sa vedľa nás postavil lodný bager a začal bagrovať dno, našťastie skončil a už je preč. S tými rybami to dopadlo tak, že mali toľko kostí, že sme ich nakoniec vyhodili a mali sme topinky. Zvyšok večera už poznáte.
GPS poloha kotviska (44°18'31.5"N 28°00'11.4"E).
20.10.2024, nedeľa
Náš plán na dnešný deň bol vstať o štvrť na sedem, dať si kávičku a čaj a vyraziť o štvrť na osem, aby sme boli o ôsmej pred plavebnou komorou v kanáli Cerna voda – Constanca. Vstať sme vstali, aj sme si dali tie nápoje, ale silná hmla nám zabránila vyraziť o tej štvrť na osem. Inak, doposiaľ som mal najlepší spánok počas tejto plavby, bez nočného cikania a zobudil som sa tesne pred budíčkom. Pred kanálom je veľa zakotvených lodí a čulý ruch, tak sme sa obávali vyplávať. A ako na potvoru, hmla sa zdvihla až o desiatej. Dovtedy mlieko. Ako sme sa blížili k plavebnej komore, Vlado sa im ozval vysielačkou. Hneď nás vrátili späť na začiatok kanála na prvé mólo. Tu sa nám venoval jeden starší pán v teplákoch, ktorý vybavil aj políciu, aj ľudí z plavebnej autority. Hneď nám aj povedal, že to už nestihneme a môžeme tu zostať spať do zajtra. Službukonajúca pani z plavebnej komory sa nás vypytovala na ponor a rýchlosť. Vlado ma chcel už poslať do obchodu na nákupy, ale niečo mi hovorilo, že tie otázky neboli len tak. A mal som pravdu, len, čo som to povedal, do desať minút sa nám ozvala tá pani, či môžeme začať s manévrom. Hneď sme sa odviazali a hurá smer komora. Zaradili sme sa za jednu loď, ale museli sme ešte spraviť zopár koliesok, kým prišla ešte druhá loď. Vošli sme dnu, zdvihli nás o cca 10 centimetrov, potom nás spustili dole tých 10 centimetrov a už lode pred nami odchádzali. Tá druhá loď narobila také víry, že sme sa motali hore dole v komore a na jednom mieste sme sa dokonca aj zastavili. Ale zvládli sme to a čakalo nás 64 kilometrov po druhú komoru. Prepočet nám hovoril, že hádam stihneme aj komoru prejsť. Prepočet je jedna vec a realita druhá. Hnali sme sa rýchlosťou 11 km/hod., ale bez prúdu rieky, motor Yamaha reval, žral benzín, že až a po komoru sme prišli už za šera. Cesta prebiehala pokojne, míňali sme zopár lodí a odbočili sme na južnú vetvu kanála. Povedali nám, že sa máme priviazať o mólo na pravej strane. Tak sme aj spravili. Hneď prišiel pracovník komory, zaplatili sme za kanál 160 €. Chceli sme platiť kartami, ale niečo nefungovalo, lebo ani jednou kartou sa nedalo zaplatiť. Ani mojou, ani Vladovou. Nakoniec prijali platbu hotovosťou eurami. Vytiahli sme generátor, zakúrili sme a už sa nám ukázal policajt z hraničnej polície. Ako som už písal, vždy sa nejaký policajt objaví, len čo zastaneme, ale, ako vždy, bol priateľský a milý. Potreboval len vedieť, či pôjdeme len cez Schengen, čiže cez Turecko bez zastavenia. A zase zohrala veľkú úlohu pečiatka lode. A ešte sa nám ospravedlňoval, že nás obťažuje, na čo mu Vlado povedal, že sme radi, že je tu, lebo nás aj ochraňuje. Videl som, že ho to veľmi potešilo. Nakoniec dostal od Vlada aj čokoládky, bol smutný, lebo má cukrovku, ale dá to kolegyniam v úrade. Nakoniec bola tá jeho návšteva aj užitočná, lebo sme sa ubezpečili v tom, že cez Turecko sa dá prejsť priamo bez zastavenia a bez zbytočnej byrokracie. Rozlúčili sme sa, zakúrili sme si a navarili večeru, gulášovú polievku z vrecúška s dodatočnými cestovinami. Nakoniec sme radi, že tu môžeme v kľude prespať a nemusíme niečo hľadať za komorou, poprípade už na mori.