Vodné športy

Panama – Galapágy

11.2.2026 (streda)
Čas na odchod z Panamy. Dnes nás opúšťa Milan STEHLÍK, ktorému ide trajekt do Panama city o pol štvrtej. Po ranných rituáloch, kávičkách, raňajkách, spoločnom fotografovaní a lúčení som odviezol Milana na breh, kde som sa ešte zastavil v obchode nakúpiť Coca-colu, párky a zapaľovač pre Peťa. Ten by bez fajčenia aj zomrel. Na pláži mi Milan ešte pomohol položiť čln na vodu a rozlúčili sme sa. Milan bol výborný člen posádky, radi ho privítame na ďalších etapách plavby. Ďakujeme, Milan. Po príchode na loď sme odmontovali motor z člna, vytiahli čln na palubu a spolu s Peťom sme ho dôkladne poumývali a vydrhli.

Okolo desiatej sme odkotvili a nabrali kurz na Galapágy. Pred nami bolo 810 nm, čo je asi 7 dní plavby. Dalo sa ísť na vietor, občas sme si pomohli motorom. Neskôr sme nahodili malý genaker, s ktorým bol plán plávať celú noc. Na večeru som Emme pomohol s hamburgermi, podarili sa a boli výborné. Služby sme si rozdelili na štvorhodinové, lebo sme len traja dospelí. Na mňa pripadla od polnoci do štvrtej. Malo fúkať až do rána, ale už o hodinku prestalo, tak sme mali nočné cvičenie, dali sme dole genaker a naštartovali motor. Zvyšok služby len udržiavanie kurzu a pozor na lode. Plavili sme sa okolo cípu Punta Mala a chytil som ešte posledný signál pri bezlimitných panamských dátach. Pár správ domov a signál mizol. Po službe som veľmi rýchlo a tvrdo zaspal.

12.2.2026 (štvrtok)
Ráno som si dlhšie pospal, bolo ticho bez hluku motora, nad ránom sme prešli zase na genu. Raňajky sme robili s Peťom, praženica na slanine a cibuli. Vietor jemne zoslabol a k slovu sa po dlhšej dobe dostal veľký genaker. Krásne nás ťahal priemernou rýchlosťou 5 uzlov, sem tam aj viac. Nič sa cez deň nedialo zaujímavé, tak som si aj schrupol. Vietor zoslabol na menej ako 5 uzlov, genaker visel ako handra, čo iného nám zostávalo, len ho zbaliť a zvyšok dňa motorovať. Na večeru nám Emma spravila cestoviny so syrovou omáčkou. Trošku som jej pomáhal. Veľmi sa jej vydarili, zaradíme to do nášho repertoáru večerí. Večer žiadne pivo, ani víno, jednoducho sme ich zabudli nakúpiť. Službu som mal prvú od 20:00 do polnoci. Okolo desiatej mal začať fúkať vietor, tak som na to striehol, ale do konca služby som sa ho nedočkal. Po službe som sa ešte potme okúpal vedrom, už som musel, lebo som si sám sebe smrdel na diaľku. Voda bola veľmi teplá, hádam aj cez 30 stupňov. Vetra sa dočkal Peťo pred druhou.

13.2.2026 (piatok)
Ráno sme dojedli syrové cestoviny. Neskôr sa zobudila Emma a spravila guacamole, tak sme si ešte dali aj to. Stále sme išli na motor od rána a bolo veľmi teplo. Nečudo, nie sme ďaleko od rovníka, cca 350 nm. Čakanie na vietor bolo bezútešné. Podvečer sa na lodi usadil kŕdeľ asi šiestich súl červenonohých.

Mali sme aj záber na udici, ale ryba sa uvoľnila. Večerný kúpeľ v termálnej morskej vode bol famózny. Večera bola dusené hovädzie mäso s cestovinou. Pokus o plachtu o desiatej večer skončil po pol hodine. Druhý pokus pred polnocou už vydržal trošku dlhšie. Na službách sme často vyťahovali a sťahovali genu. Suly na lodi sa nedali vôbec vyrušiť počas manipulácie s plachtami. Emme osrali predné okno, moje okno tesne minuli.

14.2.2026 (sobota)
Po službe som to ešte išiel dospať. Vtáky už odleteli, čakáme ich na večer. Rozfúkalo sa stabilne cez 13 uzlov a očakávame o 10 míľ polovičku tejto etapy. Od včera večera máme v našom smere prúd o rýchlosti 2 uzle a tomu odpovedá aj naša rýchlosť oproti dnu. Počas mojej služby sme mali priemernú rýchlosť oproti dnu 7,6 uzla. Priam letíme. Zamenili sme genu za veľký genaker a teraz na plachty ideme aj osem uzlov. Občas. Vlado pečie chlieb. Zase. To je naše obľúbené slovíčko. Ja robím tuniakovu nátierku. Vietor si občas spomalí, občas zrýchli. Ako na hojdačke. A cvičiť s plachtami sa nám moc nechce. Celý deň sme išli s prúdom a veľkým genakrom. Počas dňa sme boli v polovičke tejto etapy. Podvečer vietor stíchol a prešli sme na nafting, čiže na motor. Nádrž plná nafty, to sú naše plachty, tak znie naše motto. Na večeru som spravil zemiakové placky, mali úspech, ale mne na nich niečo chýbalo, robil som aj lepšie.

15.2.2026 (nedeľa)
Vietor úplne stíchol, na plachty ani omylom. Vial 1 až 2 uzle. Hladina mora úplne pokojná. Veď sme pri rovníku na treťom stupni severnej šírky. Nachádzame sa v tzv. ITCZ zóne (inter tropical convergetion zone), čo je v preklade medzitropická konvergenčná zóna. Angličania na ňu majú výraz doldrums, čo znamená stagnácia alebo nečinnosť. Vetry žiadne a časté dažde. Tú nehybnosť sme využili na prácu. Vlado očistil trup lode a potom sme sa 5 hodín mordovali s fekálnym tankom. Aj tak sme to nespravili na 100 percent, musíme kúpiť novú hadicu. Ale deň ubehol ako voda. Chytili sme konečne jednu rybu, doradu, veľkosťou akurát na večeru pre štyri osoby. Zabrala akurát počas práce na tom tanku, keď sa nám nedarilo. Dvakrát sme zastavili, raz kvôli tomu čisteniu a raz len tak kvôli okúpaniu. Žraloky nikde, tak šup do vody zmyť zo seba pot. Veľmi je horúco a dusno a práca pocit tepla zosilní. Na večeru sme si usmažili tú rybu ako rezne, k nej ryžu a tatársku omáčku. A deň je za nami. Podľa predpovede nebude žiadny vietor a budeme motorovať, nafty máme dosť. Ale škoda jej. Večernú službu som mal od ôsmej do polnoci. Spríjemňovala mi ho celá posádka, ktorá bola so mnou hore do desiatej. Počas služby som iba kontroloval kurz a lode, ktoré sme už viac dní vôbec nevideli. Trošku som poštudoval španielčinu a po službe iba spánok.

16.2.2026 (pondelok)
Pi raňajkách s párkami sme chvíľu rozjímali na palube. Vietor nikde, more úplne pokojné. Vlado zavelil, že ideme čistiť trup lode. Vytiahli sme kompresor, Vlado pobehal okolo lode a čistil drôtenkou a špongiou hlavne kýl a kormidlo a prešiel vodorysky na oboch stranách. Ja som ho istil lanom, Peťo podával náradie a Emma dávala pozor, či nejdú žraloky. Na prednom zábradlí sedelo šesť veľkých vtákov. Google Lens prezradil, že sú to suly červenonohé. Dovolili nám priblížiť sa k nim na pol metra. Trošku frflali, ale neodleteli. Krásne ubehla hodinka a pol dňa. Muži sme sa ešte okúpali od potu a zase pohoda na palube. Ešte som sa vybral pofotiť tie suly zblízka. Zase brblali, ale mám ich pofotené. Ešte nikdy som nebol tak blízko veľkým vtákom. Pekný zážitok. Videl som zrazu niečo vo vode, na prvý pohľad to bol žralok, ale vykľula sa nakoniec z toho veľká korytnačka. Vyťahovala jednu prednú nohu a to vyzeralo ako plutva žraloka. Blížime sa ku Galapágom, budeme ich asi vidieť viac. Neponáhľame sa, nechceme tam byť prví, nech si na nás nezgustnú inšpektori a nepošlú nás na čistenie lode 60 nm od Galapágov za cca 500 $. Veľmi by sme sa čudovali, keby poslali akurát nás, loď je čistá a máme certifikát, že nás čistili. Poobede okolo pol druhej sme sa rozhodli ísť na parasailor. Krásna veľká plachta, vietor fúkal len  okolo 4 uzlov a išli sme rýchlosťou okolo dvoch uzlov. Stačí nám to, medzitým nám vychladne motor. Len čo vychladol, pustili sme sa do výmeny oleja v motore. Zase rýchlo ubehla hodinka a pol. Spotení šup do vody. Na večeru sme si spravili fazuľovú polievku. Musíme do príchodu spotrebovať všetky zemiaky, cibuľu a cesnak. To je zakázané priniesť na Galapágy. Zemiaky sú už preč, cibuľu a cesnak budeme musieť asi povyhadzovať. Na obzore naľavo od nás sme videli plachetnicu, ako nás pomaly predbieha. Asi nemá AIS, lebo na prístrojoch sme ju nevideli. Určite je to niekto z našej flotily. Ešte krátke posedenie v kokpite a išli sme spať. Dnes sme toho dosť veľa spravili a zažili. Nenudili sme sa.

17.2.2026 (utorok)
Mal som rannú službu, more bolo úplne pokojné, vyzeralo ako jemne sa vlniaci igelit. Bolo úplné bezvetrie. Videl som dve lode, asi z našej flotily, tú prvú bolo vidieť aj na prístroji, druhá bola iba svetielko v diaľke. Po službe som to ešte trošku dospal. Na raňajky som mal zvyšok párkov, ostatní praženicu. Musíme dojesť všetko, čo je zakázané doviezť na Galapágy. Podľa toho plánujeme aj jedlá. Blížime sa k rovníku a začíname s prípravou na oslavu prechodu rovníka. Emma nás zmaľuje podľa jej predstáv. Nakrúcame videá a čakáme na okamih. Ten nastal okolo 10:00 hod. Nezapísal som si ani čas, ani si presne nepamätám, kedy to bolo. Tu som sa zahral na detektíva Hercula Poirota a z fotografií na Vladovej stránke https://civetta2.com som podľa fotografie kurzu počas prechodu rovníka a z tieňov na fotografiách odhadol čas, kedy sa tak stalo. Asi som sa zmýlil tak hodinku hore dole. Pripili sme si s Neptúnom a sme na južnej pologuli. Okrem Vlada je to pre nás všetkých novinka. Opačný prechod bude až o dva roky na poslednej etape v južnom Atlantiku. Ešte zmyť maškarádu, okúpať sa a prechádzame na bežný režim na lodi. Deň rýchlo ubieha. Okolo tretej Vlada napadlo, že by sme mohli skúsiť v tom slabom vetre poslednú plachtu z Trintelli. Trošku sa nám namotávala na sťahovacie lano rukáva, ale problém sme vyriešili a plachtu vytiahli ako genaker. Bol to nakoniec spinaker, ale ako genaker veľmi dobre funguje. A je veľmi ľahká a rozmerom skoro ako veľký biely genaker. Váhovo je ale v inej kategórii. Pri vetre 3 uzle, čiže bezvetrie, sme išli skoro do dvoch uzlov. Parádna plachta. Nechali sme ju hodinu fungovať. Vlado naposledy očistil bok lode, zbalili sme plachtu a pustili sa do čistenia osratej paluby od súl červenonohých. No, nešlo to dokonale ani ryžiakmi s chémiou (kyselina šťaveľová). Ale aspoň sme to vyčistili do znesiteľného stavu. Na večeru špagety aglio oglio. Pomenili sme si poradie služieb, nech má Vlado poslednú, keď sa budeme blížiť k cieľu a pristávať na kotvu. Ešte predtým spomalíme, nech tam neprídeme za tmy. O deviatej sme stiahli otáčky motora. Spomalili sme na 3,3 uzla, takto tam prídeme okolo šiestej. Pri striedaní mojej a Peťovej služby o polnoci sme vypli motor a nechali sa unášať prúdom. Dokedy, to neviem, lebo som už spal.

18.2.2026 (streda)
Zobudil som sa po šiestej a už zostal v kokpite. Už sme sa blížili k mestečku Baquerizo Moreno na ostrove Sa Cristóbal. Počas plavby sa mi zdalo, že vidím samé žraločie plutvy, ale boli nejaké malé a nie trojuholníkové. Boli veľmi ďaleko, tak som to nevedel presne určiť. Neskôr mi došlo, že to boli buď uškatce alebo korytnačky. Pomaličky na voľnobeh sme prišli na kotvisko. Voda úplne hladká, žiadny problém pri kotvení. Sme na Galapágoch. Zatiaľ nie oficiálne, musíme ešte prejsť dosť dôkladnou kontrolou. Zahlásili sme sa Worldcruisingu a máme ich očakávať okolo obeda a nemáme byť prekvapení ak prídu omnoho skôr alebo omnoho neskôr. Medzitým sme popripravovali požadované veci a dokumenty. Potápači prišli o 9:45, pozreli trup a bol bez závad. Prvý kameň zo srdca odpadol. Čakali sme na ďalšie dve kontroly. Pred obedom prišli na lodi deviati úradníci a skontrolovali loď, špajzu, chladničku a podobne. Samozrejme, nič závadné nenašli, interiér nám polepili rôznymi príkazmi, zákazmi a návodmi na správanie sa na Galapágoch. Odišli a ja som si mylne myslel, že je to koniec. Tak som sa vybral na koniec lode spraviť si konečne hygienu. Holý som sa oblieval vodou, keď prišiel ďalší čln s dvomi imigračnými úradníčkami. Prišli zboku, tak ma nevideli na Adama, ale dlho som sa im ospravedlňoval za zlý timing hygieny. Prežili sme to a konečne sme boli oficiálne na Galapágoch a hneď sme si to išli užiť na breh. Tu sa nesmie ísť vlastnými člnmi, lebo by ich hneď obsadili uškatce, a preto je to zakázané. Namiesto toho máme zavolať vodný taxík,  buď vysielačkou alebo zamávať na jeden z mnohých, ktoré sa motali okolo lodí. Ani si nepamätám, že by sme museli použiť vysielačku, tak často chodili. Nie sú zadarmo, jedna cesta pre jednu osobu je 1 $, v noci 2 $, to sa dá vydržať, ale hlavne je to veľmi pohodlné. Tešili sme sa na civilizáciu, na pivo, na piňakoládu a nejakú tú reštauráciu. Cestou sme fotili prvé uškatce, to sme ešte nevedeli, že sú ich tu stovky, až tisíce a budeme sa motať medzi nimi. Ale na úvod to bola pre nás novinka.

Ešte sme zašli do baru Umami Galápagos, kde si spravilo sídlo Worldcruising. Ohlásili sme sa u nich, zaevidovali náš príchod a potvrdili sme účasť na zajtrajšom výlete. Hneď sme si dali pivo a tú spomínanú piňakoládu.

Trošku sme sa pomotali po mestečku a o piatej sme zakotvili v reštaurácii Midori Sushi Pub, kde sme sa konečne kultúrne najedli, nemuseli sme variť, ani umývať hrnce v slanej vode. Užili sme si to. Po večeri už len vodným taxíkom na loď a plní zážitkov sme sa uložili spať. Zajtra nás čaká prvý výlet.

GPS poloha kotviska (0°53'51.1"S 89°36'46.0"W), https://maps.app.goo.gl/TdtzRAwnNHawjcXi6

Fotografie.