Vodné športy

Preplavba panamského prieplavu a pobyt v La Playita marína v Panama city

31.1.2026 (sobota)

Dnes nás čaká zážitok, na ktorý sa všetci tešia a pre mnohých je to sen. Mňa osobne to síce teší, ale sen to nie je. Doteraz som prešiel cez 90 plavebných komôr, z ktorých niektoré boli omnoho vyššie ako tieto v Paname. Celkový zdvih v Paname je okolo 25 metrov na tri komory, na kanáli Mohan – Dunaj boli hneď za sebou 24,8 metrové. Tu je to ale skôr o mohutnosti a dĺžke komôr. Všetko sme už mali prichystané, takže sme len a len mohli čakať. Ja osobne som celé doobedie strávil kúpaním v miestnom bazéne a akože vírivke, len bez bubliniek. Voda teplá, cez 30 stupňov, vydržal som bez pocitu zimy celý ten čas.

Poobede sme čakali na advisorov, mali prísť pôvodne o 14:00, nakoniec prišli o 16:00. To sú takí ľudia, čo nám budú radiť počas preplavby kanála, ale nemajú žiadnu zodpovednosť. Nám pridelili takého milého tučnejšieho chlapíka menom Guillermo GOMÉZ.

Niečo nám k plavbe porozprával a už sme sa presúvali k prvým Gatunským vrátam. Preplavba športových lodí a plachetníc sa deje tak, že z troch lodí sa vytvorí niečo ako plť, po anglicky to volajú raft, v strede je vždy najväčšia loď, hlavne katamarány. Z bočných lodí sú vyvedené štyri laná, dve vpredu a dve vzadu, kde ich ovládajú posádky lodí podľa príkazov advisorov.  Tri komory sme prešli bez problémov, trošku sme bojovali s prúdmi, ale dalo sa to. Chlapíci na brehu nám hodili takú loptičku s tenkým špagátom, na ktorý sme naviazali zapožičané dlhé laná. Občas sa im pri presune tie tenké pretrhli alebo vytrhli z rúk, tak to museli pri ďalšej komore zopakovať. Po prechode komorami sme sa už v tme presúvali ku kotviacej bóji, čo je taký veľký kruh, okolo ktorého sa malo uviazať po dvakrát tri až štyri lode. Tak toto majú nedomyslené, bola to katastrofa. Radšej by sme kotvili, ale to nám neodporúčali, lebo kotvy nedržia a na dne je veľa starých lán a reťazí. A vo vode plno krokodílov.

V noci sa strhol vietor, fendre sa vytrhávali z vody a lode sa oškierali o bóju. Ja som tvrdo spal, nikto ma nezobudil a dostal som vynadané, že oni mali prebdenú noc a ja som si pokojne a tvrdo spal. Prečo mi to vyhadzujú na oči, keď ma stačilo jednoducho zobudiť: „Peťo, vstávaj.“ A potom mám ja zlé svedomie a oni sú na mňa nasratí. Čas to, našťastie, vyliečil, ale nechcem, aby sa to zopakovalo.

1.2.2026 (nedeľa)

Pôvodne mal byť odchod už o 6:00, nakoniec sa uráčili advisori prísť až o 9:30. Ale prišli a začali sme s preplavbou umelo vytvoreného Gatunského jazera. Na zostupnej časti sme najprv prešli komoru Pedro Miguel a následne dve komory Miraflores. Prúdy tu boli tak silné, že nám vyhlo rohatinku na vyväzovanie lana, tlačilo celú zostavu troch lodí k jednej stene a ja som to skoro neudržal. Udržal, ale bol to boj a čakal som, že to vytrhne rohatinku z lode a niekoho to zabije. Nevedel som to udržať na vinšni, kde bolo lano s piatimi závitmi. To boli tony a nosnosť lán je 2,5 tony. Už to nechcem zažiť. V druhej komore sme laná viedli trošku inak, ale aj tak to bol boj. Konečne sme vonku z komôr a zrazu sme v Tichom oceáne. Jupí. Ešte nás čakalo pár míľ do maríny La Playita v Panama city, kde sme došli už za tmy. Hneď po príchode sme boli pozvaní na Welcome drink, kde nás slávnostne privítali. Zaujal nás medvedík mýval s chromou zadnou labkou, ale kým som vytiahol fotoaparát, už bol preč. Údajne je ich tu pár desiatok a večer sa vydávajú žiť, však ich tu ešte stretneme. Konečne sme sa dostali na loď a dospali sme prebdené noci.

2.1.2026 (pondelok)

Tento deň sme tak pekne zabili. Išli sme na prechádzku po okolí a hladní sme si sadli do reštaurácie La Praia. Pôvodne sme si mali sadnúť iba na kávičku, ale hlad zvíťazil a dobre sme sa naraňajkovali. Potom sme sa trošku potúlali, niečo nakúpili v obchode a zvyšok dňa sme len tak prevegetili.

3.2.2026 (utorok)

Kvôli problémom s čistým trupom na Galapágoch, čo už Vlado raz zažil, sme si objednali čistenie lode, kde nám k tomu dajú aj certifikát. Objednali sme si čistenie na 8:30. Prišli potápači a takú hodinu a pol čistili loď. Veľmi pekne to urobili. Keby sme takto prišli na Galapágy, na 100 percent by sme prešli.

Následne sme odmontovali vodnú elektráreň a aj veterné kormidlo. To sme vyumývali sladkou vodou a Emma umyla podlahu lode. Napísal som to za pár minút, ale tie práce trvali hodiny, to sa nezdá. Dnes nás opúšťajú Darwillovci, o jedenástej doobeda im prišiel taxík. Bolo nám s nimi dobre, ešte sa na lodi uvidíme. Ďakujeme, Jack a Audrey.

Na záver dňa sme boli na obedovečeri v La Praia. Zatiaľ sme z Panamy na tejto strane nič nevideli. Nevadí, zajtra máme naplánovaný výlet do Panama city.

4.2.2026 (streda)

Ako bolo dohodnuté, už nás čakal o 10:00 taxík do Panama city. Najprv nás zaviezol k nejakej vyhliadke a potom sme sa premiestnili do starého mesta. Cestou sme prechádzali cez novú časť mesta, ktorú tvoria samé mrakodrapy, z diaľky to vyzerá ako Manhattan v New Yorku. Staré mesto sme prešli za cca jednu hodinu, pozreli sme hlavný kostol a nejakú ruinu a prešli sa po hlavnom námestí.

Bez sprievodcu a bez naštudovaných poznatkov sme ani nevedeli, čo pozerať. Bolo to skôr také koloniálne mesto. Ďalšiu polhodinku sme strávili jedlom a kávičkami a už sme museli utekať za taxikárom. Nasledoval nákup v supermercado, najprv sme si spravili prechádzku po nákupnom centre. S Milanom sme boli hľadať trajektové a autobusové lístky na jeho odchod domov. Pre cudzinca je to trošku komplikované, nedá sa len tak kúpiť lístok, treba mať nejakú aplikáciu. Nakoniec nám s tým pomohli domorodci. Po potulkách po shopping centre sme spravili väčší nákup na zvyšok pobytu v Paname a na cestu na Galapágy. Cestou naspäť taxíkom sme zažili dvojhodinovú zápchu, v takej som ešte nikdy nebol. Podvečer prišla druhá várka flotily cez Panamský prieplav.

5.2.2026 (štvrtok)

Výletov bolo síce málo, ale práce na lodi volajú, takže sme mali dnes parko-hospodársky deň. Poupratovanie lode, pozametanie, umytie podlahy, vyvetranie epied z postelí a mnoho iných drobností. Loď to už potrebovala. Časovo nám to dalo dosť zabrať. Ja s Milanom sme sa po práci išli len tak pozrieť si okolie, pofotiť, dať si kávu, piňakoládu a Coca-Colu. Chceli sme si odfotiť panorámu panamského Manhattanu, tak sme prešli na severné pobrežie a niečo nafotili, ale hneď bol pri nás nejaký vojak a slušne nás odprevadil preč z vojenského priestoru. Nebolo to vôbec označené, ani ohraničené plotom. Po návrate sme mali návštevu z lode Selkie, z ktorej je Emmin kamarát Jack. Nepohodli sa s majiteľkou lode, tak, žiaľ, končia. Bolo vidno na nich, že z nich opadlo napätie a stresy a baba nám dopila fľašu bieleho vína, ale nebola opitá. Dobre a od srdca sme sa s nimi porozprávali. Nasledovalo už iba varenie večere, kuracie rezne, ryža a tatárska omáčka. Za tmy sme sa vybrali na fotografickú poľovačku na mývalov, po zotmení sa pohybujú po parkovisku a trávnikoch v hojnejšom počte, ale dnes sa nám schovávali. Hádam ich niekedy aj nafotíme. Po dlhej dobe nastal čas na hygienu v sladkej vode, žiaľ, bola studená. A už iba písanie článku, trošku červeného vína a hajde spať. Večer nám dlho, skoro do polnoci hučali motorky alebo motokáry alebo trojkolky, mali tu nejaké preteky, či čo?

6.2.2026 (piatok)

Dnešný deň by som nazval deň múzeí. Už cestou do Panama city sme videli ešte na šiji, po ktorej vedie cesta, zaujímavú stavbu, o ktorej sme zistili, že je to múzeum Biomuseo a je to spojené so Smithsonovským inštitútom. Expozície sa týkali biodiverzity života a boli tu aj dejiny. Veľmi zaujímavé múzeum, do takých chodím rád. Má niekoľko miestností a rôzne interaktívne a senzorické zážitky. Vystavených je dokonca niekoľko skutočných fosílií, malá miestnosť venovaná moru so skutočným mini akváriom a malá miestnosť na konci venovaná NASA. Všetok obsah je k dispozícii v španielčine aj angličtine. Veľmi odporúčam návštevu. Na záver výborná kaviareň, kde sa dá aj chutne niečo zjesť, čo sme aj spravili. Cestou naspäť sme sa zastavili na ďalšom zaujímavom mieste, ktoré sa volalo Punta Culebra Nature Center. Bola to taká expozícia v prírode hneď vedľa maríny, oddeľoval ich iba plot. Vedeli sme o tom už dávno, ale to sme netušili o čo ide. Po zaplatení malého vstupného sme sa dostali na nádherné miesto. Hneď pri vstupe sme si nafotili mývalov, konečne sme ich fotograficky ulovili. Na úvod prehliadky sme vstúpili do terária s motýľmi, nádhera. Peknou prírodou sme postupne navštevovali v domčekoch rôzne expozície, od plazov, rýb, rôzneho hmyzu a aj nejaká tá história a biodiverzita. Pri prechode z jednej expozície do druhej nás zavolal miestny sprievodca a ukázal nám na strome spiaceho leňochoda, bol od nás do troch metrov. Spokojne si spinkal. Pekný zážitok, bolo to milé.

Po skončení, plní zážitkov, sme sa už len vrátili do maríny. Bol to nádherný deň.

7.2.2026 (sobota)

Už sme potrebovali aj niečo nakúpiť, aj na cestu, aj niečo zjesť dnes. Vybrali sme sa pešo do Panama city, cez Googla sme našli nejaký supermarket. Cesta tam bola najprv normálna podľa navigácie sme išli presne. Okolie nám pripadalo také nejaké divokejšie, vošli sme do nejakého chudobného gheta. Ale necítili sme sa nebezpečne, ľudia nás slušne zdravili s úsmevom. Ale chudobná štvrť to naozaj bola. Obchod bol veľmi dobre zásobený, nakúpili sme všetko, čo sme potrebovali a čo nás oslovilo na mieste. Pri východe som si trúfol aspoň jednu fotografiu oproti stojaceho domu. Hneď sme chytili taxík a do maríny sme už došli bezpečne a pohodlne. Zvyšok dňa sme sa len tak túlali po okolí. Na večeru sme si spravili vyprážaný syr. Nedarilo sa nám vyrobiť tatársku omáčku, niečo sa pokazilo a bol z toho iba olej. Až na tretíkrát sa nám to podarilo. Dve fľaše oleja v háji, museli sme to vyliať. Večer sa k nám pripojil posledný člen posádky, Peťo HORÁČIK. Vitaj Peťo znovu na palube.

8.2.2026 (nedeľa)

V nedeľu ráno sme sa pripravovali na odchod. Nefungovala nám kotva. O desiatej sme museli ísť na colné odbavenie, Milan nemusel, tak zostal na lodi a tú kotvu opravil. Z maríny sme museli vypadnúť pred dvanástou, aby sme nemuseli platiť ďalší deň, tak sme sa premiestnili na kotvisko pred marínou. Podvečer sme pozorovali lov pelikánov, ich strmhlavé nálety do hejna rýb. Bolo ich dosť veľa, aj pelikánov a asi aj rýb. Nádherná podívaná. Čo bolo ďalej, už je z hlavy fuč, určite nejaká chutná večera a potom spánok.

9.2.2026 (pondelok)

Vyplávali sme okolo siedmej ráno, plávali sme okolo veľkých lodí, nejakých rybárov a boli aj delfíny. Plavba bola pokojná, celú sme ju prešli na parasailore. Na ostrove Contador zo súostrovia Las Perlas sme pristáli na kotve okolo tretej poobede. Už sa nám nevyplatila výprava na breh. Aj tak sme si pripravili na ráno čln. Voľný program, večera a búvať. Klasika.

10.2.2026 (utorok)

Doobeda sme sa vybrali na prieskum ostrova a zase bolo treba niečo nakúpiť, máme veľkú spotrebu, hlavne nápojov. Google nám našiel nejaký supermarket. Trošku bol v kopci, ale to nevadilo, potrebujeme sa aj trošku hýbať, na lodi pohyb veľmi chýba. To označenie supermarket bolo naozaj hodne prehnané, nemali skoro nič a bol to iba taký malý obchodík. Každý obchod na Slovensku je aspoň dvakrát väčší. Nevadí, ideme ešte do druhého menšieho. Ten bol síce menší, ale zásobený veľmi dobre. Všetko sme podokupovali a Peťo, ktorý zostal na lodi, prišiel člnom pre nákupy. Následne sme sa vybrali na výlet na druhú stranu ostrova. Museli sme prejsť neuveriteľných jeden a pol kilometra, ostrovček je naozaj malý, ale krásny. Prišli sme na krásnu pláž, ale nikto nemal plavky, okrem mňa, takže z kúpania nič nebolo.

Po tomto výletíku sme sa odobrali na loď. Tento ostrov sme si z rôznych ostrovov Las Perlas nevybrali náhodou, lebo na ňom bol zvolaný ARC meeting na 17:00. Išlo o odovzdávanie cien po skončení druhej etapy. Po príchode nás čakali chutné drinky, slávnostný program a na záver veľmi chutná večera. Pokecali sme si aj trochu s posádkami iných lodí.

Na loď sme sa vrátili už potme. Plánovaný odchod na ďalšiu etapu bol až o dva dni, ale Vladovi bolo, ako obvykle, zase dlho a chcel mať časovú rezervu, tak sme sa pripravili na zajtrajší odchod na Galapágy. Čakalo nás okolo 850 námorných míľ na ostrov San Cristóbal na Galapágoch.

Fotografie.