Vodné športy

Plavba z Halifaxu do Baddecku, pôsobiska Alexandra Grahama BELLA

28.6.2025 (sobota)

Posádka obmenená. Opúšťame príjemné miesto, kde sme za cenu bójky mali pohodu na móle. Akurát bez elektriny, lebo v Kanade majú iba 110 V napätie. V USA boli pripravení na jachtárov z iných zemí a mali okrem svojich 110 V aj 240 V. Ale to sa dalo vydržať, každý deň sme si na hodinku pustili elektrogenerátor.

Od móla sme odplávali okolo pol siedmej ráno. Bolo pod mrakom a celé dva dni sme mali predpoveď vhodného vetra, aj smer, aj rýchlosť. Vlnky boli pomenšie, ale boli. Ivanovi bolo zle, celý deň prespal, ale večer už službu zvládal. Toto píšem v St. John’s, neviem sa rozpamätať na nič, čo sme robili, tak som sa pýtal posádky. Ivan to prespal, Mišo, že nič zaujímavé nebolo, len sme pekne išli. A Vlado, že bol výborný vietor, iba 3 hodiny na motore. Aj také dni bývajú na mori.

29.6.2025 (nedeľa)

Deň presne ako predchádzajúci, hádam iba to, že sme asi tri hodiny museli ísť na motor, ako si Vlado spomenul. Večer ešte za svetla sme zakotvili v St.Peters bay. Krásna, dobre chránená zátoka.

GPS poloha kotviska, (45°38'04.2"N 60°51'48.1"W), https://maps.app.goo.gl/4JYpUxyhKH4gdsd3A

30.6.2025 (pondelok)

Ráno sme sa zobudili do hmly, ktorá sa ale po čase zdvihla a bolo krásne slnečno. To sme ale museli počkať do desiatej. Máme čas, lebo nás čaká iba cca 28 nm do mestečka Baddeck. Zavolali sme na obsluhu kanála vysielačkou na kanáli 10 a príjemný ženský hlas nás vyzýva na vplávanie do komory. Odkotvili sme sa a po jednej míli sme priplávali ku plavebnej komore, ktorú vybudovali kvôli ochrane pred silnými prílivovými prúdmi a umožňuje pohodlný vstup do slaného jazera Lac Bras d´Or Lake. Je to síce more, ale vyzerá ako jazero. S morom je spojené tromi úžinami. V komore sa nám privravelo pár ľudí a hlavne jeden zvedavý chlapec, tak 13-ročný. Na všetko sa vypytoval, všetko ho zaujímalo. S radosťou sme mu odpovedali. Po prechode cez plavebnú komoru sme ešte chvíľku museli čakať kým pani neprejde k otočnému mostu a neotvorí nám ho. Už na nás čakala plavba nádherným jazerom Lac Bras d´Or Lake, čo je biosféra pod ochranou UNESCO. Najprv slalom v úzkom kanáli, potom jazero, zase úžina. Príroda okolo bola nádherná, veľmi málo zasiahnutá ľudskou činnosťou, skoro všetky lesy sú pralesy. Občas na pobreží nádherná chatka. Za ďalších desať míľ nás čaká dlhodobo otvorený nefunkčný železničný most, hneď za ním cestný, ktorý nám na požiadanie ochotne obsluha mosta dvíha. Podvečer sme priplávali do mestečka Baddeck, kde sme zakotvili na tretí pokus, prvýkrát nás to zanieslo blízko jednej lodi a druhý raz vôbec nedržala kotva. Na breh sme už nešli. Plánujeme tu zostať tri, štyri dni v závislosti od počasia. Bol to vynikajúci tip ísť sem. Keďže je tu skoro ako na jazere, nie sú vlny.

GPS poloha kotviska, (46°05'58.5"N 60°44'39.7"W), https://maps.app.goo.gl/qdumauNQ8zfvp8Xz6

1.7.2025 (utorok)

Ráno sme sa prebudili do jasného dňa. Vlado a Mišo si dali, ako skoro každý deň, nejakú cyklistickú túru. Ja s Ivanom sme sa poprechádzali po mestečku, zisťovali sme možnosti nákupov potravín, a reštaurácií. Je ich tu pomerne veľa vzhľadom na veľkosť mestečka, aspoň 10. Je to ale tým, že je to turisticky často navštevované mestečko. Všetko bolo pozatvárané a zistili sme, že je kvôli najvýznamnejšiemu štátnemu sviatku Kanady, a to Canada Day. Je to pri príležitosti ustanovenia federálneho domínia Kanadská konfederácia v roku 1867, čiže dátum vzniku štátu Kanada. Hovoria tomu ako deň vďakyvzdania za konštituovanie Kanady ako štátu. Ľudia tu chodili oblečení v národných farbách Kanady a s javorovými listami. Po návrate z vychádzok a cyklotúr sme sa naraňajkovali a venovali sme aj prácam na lodi. Ja s Ivanom sme umyli ľavobok lode s tým zázračným prostriedkom na teakové drevo, špina išla dole sama a trup je teraz nádherne biely. Po práci zase presun na dvakrát na breh a prehliadka mesta v kompletnom zložení posádky. Reštaurácie boli preplnené, ale našli sme miesto v pizzerii Tom’s Pizza. Pizza bola vynikajúca, pivo tiež, svet je krásny. Cestou späť sme našli otvorený obchod, kde sme objavili a kúpili sme veľkú 7 kilovú bombu s plynom. Hurá, to je plyn na viac ako mesiac. Niesli sme ju po dvojiciach na loď. Vlado s Ivanom už zostali na lodi, ja s Mišom na brehu, že ešte ideme na pivo a prechádzku po meste. Nakoniec z toho bolo iba to pivo IPA, ktoré obaja uprednostňujeme. Keďže bol ten Canada Day, bol pripravený na 21:00 ohňostroj. Najlepšie miesto na pozorovanie z brehu bolo na móle, my sme boli na polceste medzi mólom a ostrovom, kde ho odpaľovali. Bol to veľký a krásny ohňostroj, trval skoro 20 minút.

2.7.2025 (streda)

Ako vždy, Vlado a Mišo bicykel. Po návrate sme navštívili múzeum Alexandra Grahama Bella, vynálezcu telefónu. Pôvodom Škót, ale neskôr pôsobil a býval v Baddecku. S prekvapením sme zistili, že bol omnoho všestrannejší, než sme doteraz vedeli. Jeho otec skúmal a pomáhal sluchovo postihnutým ľuďom naučiť sa komunikovať a rozprávať. Bell mladší v tom pokračoval a medzi svojimi študentami si našiel aj o 10 rokov mladšiu manželku, ktorej sa ako sluchovo postihnutej venoval. Venoval sa aj vývoju hydrofoilov, člnov, ktoré sa vznášali nad vodou krídelkami. Ustanovil v zátoke pri Baddecku svetový rekord v rýchlosti plavby člnom, a to 114 km/hod. Okrem iného patril aj k priekopníkom letectva. V múzeu bolo veľa exponátov, fotografií a kresieb jeho vynálezov. Jeho manželka sa venovala sociálnym veciam a vedeniu miestnej komunity. Bola veľmi obľúbená a uznávaná. Mali spolu dve deti, dcéry. Tretie dieťa, syn, žil iba pár hodín a udusil sa, a preto sa venoval zostrojeniu pretlakovej komory pre takéto prípady. A bol úspešný. Ďalšie múzeum, ktoré si budem pamätať. Na obed sme sa zastavili na reštaurácii priamo na móle The Freight Shed. Mali vynikajúcu kuchyňu, ja som si dal cestoviny s plodmi mora, s krevetami, mušľami svätého Jakuba, ustricami, homárom, všetko v super omáčke. Ešte sme spravili nákup pre ďalšou plavbou. Na lodi som cvičil, aj som si zaplával, voda mala do 19 stupňov, trošku ma popŕhlila medúza, ale nič nebolo vidno, iba ma to jemne štípalo, kým som išiel spať. Pred nákupom som videl som na miestnej 20 metrovej pieskovej pláži pri maríne kúpať sa veľa detí, pre nich to bolo super teplé more, čvachtali sa ako my v 25 stupňovej vode. Veď je leto, nie? Na lodi už iba veget, písanie článkov, počúvanie hudby, pivko, vínko. Ivana to zložilo a spal už o ôsmej.

3.7.2025 (štvrtok)

Ráno Vlado bicykel. Vybrali sme sa všetci zvyšní na breh, Mišo vystriedal Vlada na bicykli a my s Ivanom sme išli nakupovať ťažké veci, ako nápoje (Coca-Cola, pivo, víno) a ešte niečo, čo by sme včera nedokázali odniesť. Niekto musí aj pracovať. Plánovali sme zajtra skoro ráno o 5:00 odplávať, kvôli prílivovým prúdom, aby išli s nami a nie my proti nim. Vlado si tak sedí, pozerá počasie na mobile a zrazu okolo druhej zavelil: „Odchádzame o dve hodiny o 7 míľ ďalej.“ A pokoj vystriedal zvýšený pohyb na palube, zbalili sme prívesný motor, nafukovací čln, porobili poriadky a po tretej sme vyrazili a presunuli sa do zátoky Big harbour kvôli šetreniu času skoro ráno, nabehli sme si dve hodiny. Môžeme ráno si dlhšie pospať. Ešte sme sa vykúpali v celkom teplej vode okolo 19°C a Vlado si zalietal s dronom.

GPS poloha kotviska, (46°08'28.5"N 60°37'15.0"W), https://maps.app.goo.gl/i7tbBnsADNBJiz9o7

Fotografie.