Vodné športy

Palma de Mallorca – La Línea de la Concepción, Španielsko

15.2.2025 (sobota) - 16.2.2025 (nedeľa)

Nastal zase čas posunúť sa ďalej, aj keď na Mallorce je vždy fajn a čo pozerať. Ráno som varil vodu na kávičku a čaj, keď došiel plyn. Máme síce náhradnú bombu, ale Vladov princíp je vždy mať všetko plné. Tak som počkal polhodinku do deviatej a rýchlo skočil do jachtárskeho obchodu vymeniť plyn za plný. Zase sme dobre zásobení na varenie. Okolo desiatej sme sa odviazali a v bezvetrí na motor sme nabrali kurz na juh Španielska, míňajúc Ibizu ľavobokom.

Za Ibizou sa už zotmelo, tak sme chceli naštartovať vysielačku s AIS, ale mala vybitú batériu, tak sme ju dali nabíjať. Ale chyba lávky, charging error. Skúšali sme všeličo, dávať nabíjať rôznymi spôsobmi, ale nič nepomáhalo, Vlado v noci, kým sme mali signál z Ibizy, googlil, ale žiadna rada nepomohla. Vyrobili sme z kábliku takú núdzovú nabíjačku, ale po dvoch hodinách nabíjania za kapacita zvýšila o čiarku, čo na prácu nestačí a normálne nabíjanie sa nechytilo. No, budeme sa musieť zaobísť bez AIS, čo znamená častejšie sa chodiť pozerať von na lode. Ďalej a do pondelka obeda bola plavba rutinná a monotónna. Väčšinu času, čo sme už boli na dohľad od Španielska, sme venovali čítaniu správ a Vlado riadeniu firmy cez telefón. V nedeľu pred zotmením Vlado nahodil udicu s woblerom, čo sa ťahá za loďou.

17.2.2025 (pondelok)

Plavba zase monotónna, až zrazu poobede Vlado nakukne von a skríkne, že máme rybu. Ja som sedel vonku, ale vôbec som sa nepozrel dozadu. Hneď sme zahájili prípravy na vytiahnutie tuniaka. A bol to tuniak, cca 60 cm dlhý, krásny strieborný, aj mi ho ľúto bolo. Vlado ho spracoval na 4 krásne kusy čistého mäsa a hneď išiel robiť steaky, ja som zatiaľ poumýval podlahu v kokpite od krvi, ako aj všetky nože a kuchynské dosky. O chvíľku mi už Vlado podáva tanier s vynikajúcimi steakmi z tuniaka. Mňam, stálo to za to. Nevedeli sme, čo so zvyškom aby sa nepokazilo, tak sme spravili rizoto s tuniakom. Zase mňam.

18.2.2025 (utorok)

V noci sme sa popri brehu blížili k nášmu dnešnému cieľu, maríne Aguadulce. Skoro celú noc na motor, ku koncu sa rozfúkalo naším smerom, ale keďže sme išli prirýchlo a nechceli sme prísť do maríny za tmy, zrefovali sme genu na takú maličkú a blížili sme sa k cieľu rýchlosťou 1 až 2 uzle na plachty. Vyšlo to na jednotku. S východom slnka sme boli míľu od maríny, Vlado vysielačkou zavolal a už sme sa priväzovali na čakacie mólo. Hneď sme to obaja využili na WC. Museli sme čakať do deviatej, kým prídu do práce zamestnanci maríny a tí nám potom ukázali miesto na finálne zakotvenie. A výborné miesto je to, presne oproti budove s hygienou. Medzitým sme dojedli zvyšky tuniakového rizota a spravili si kávičku a čaj. Pôvodne som chcel po službe dlho spať, ale nejako to nešlo. Len pre zaujímavosť, celú etapu mi nebolo zle. Dávam si síce preventívne pozor, ale išlo to prirodzene. Po finálnom uviazaní lode sme vytiahli bicykel a Vlado sa išiel bicyklovať, ja som robil niečo na PC, potom poriadky v lanách a nejaké drobnosti. Vlado bol v tejto maríne už viackrát a na dlhšie, takže vedel, že je tu reštaurácia Wok, čo je čínsky all you can eat. Pozrel na internete, otvorené do 16:30, potom až od 20:00 do polnoci. Je to cca 4,6 km pešo. Rozmýšľali sme, či pešo alebo taxíkom, zvíťazil pešibus. Po viac ako hodine, mimo mesta, okolo skleníkov, po kopcoch, sme došli k Woku a oni ho rekonštruovali. Na internete o tom ani slovo. Tak, čo teraz? Hľadali sme, hádam po ceste niečo bude. Dali sme si ešte na pumpe po jednej Coca-Cole a išli sme domov. Po sto metroch, aha, pizzéria. Ja som už v Grécku pozval Vlada na pizzu, ale nikdy nikde žiadna nebola, iba v Taliansku od 20:00 ďaleko od maríny, čo neprichádzalo do úvahy. Tak sme tam zakotvili a dali si pizzu a po dve pivá. Do maríny to bolo o dva kilometre ďalej, ale dole z kopca. Poriadne uťahaní sme sa dotrepali na loď, ja som spáchal hygienu (kóóónečne) a už iba večerná klasika. Vlado aj ja sme napísali článok, ešte nejaký film (Vlado) a spať.

Počas dňa sme rozmýšľali, čo ďalej? Počasie na Atlantiku bolo nevyspytateľné, hrozili aj 4 dni stvrdnutia niekde v ústí nejakej rieky v Portugalsku. Vlado má svadbu svojej dcéry 15.3.2025 a ja mám 17.3.2025 operáciu srdcovej tepny, stent. Hrozilo, že nič nestihneme. Ani AIS nám nefunguje a v Portugalsku sú omnoho vyššie poplatky za státie na stojkách na suchu ako v La Línea, čo je hneď za hranicou z Gibraltáru. Rozhodli sme sa ukončiť náš trip v La Línea. Objednali sme si telefonicky všetko v maríne Alcaildesa v La Línea, v pondelok 24.2.2025 žeriav na loď a na ďalší deň letenky z Malagy domov do Bratislavy. V Gibraltáre máme kamaráta Igora, zavoláme mu a od piatka do nedele máme zabezpečený zaujímavý program. Aj ten Wok v La Línei bude.

GPS poloha maríny (36°48'51.4"N 2°33'42.3"W), https://maps.app.goo.gl/1mh7ox9VHG9x9PbK9

19.2.2025 (streda)

Streda bol voľný deň, lebo nám mal fúkať vietor oproti. Vlado si išiel ráno zabehať, ja som medzitým porobil nejaké poriadky, potom sme si spravili zase praženicu na raňajky, ako vždy. Po raňajkách sa Vlado rozhodol dať si štvorhodinovú cyklistiku. Ja som medzitým niečo písal, umyl som riady, vydrhol šporák a bol som na prechádzke v meste. A už bolo po druhej hodine. Vlado po návrate mal pre mňa návrh. Zistil, že tu existuje ešte jeden Wok, čínsky all you can eat reštaurácia. Vzdialená je 7 kilometrov, tak cestou tam sme išli taxíkom. Vynikajúco sme sa prežrali a domov sme sa kotúľali pešo dve hodiny. Totálne zničení sme došli na loď, Vlado šup do hygieny, Ja som si poležal, hygiena bola neskôr. A už len sme vegetili. Zajtra nás čaká deň, noc a pol dňa plavby  do Gibraltáru.

20.2.2025 (štvrtok) – 21.2.2025 (piatok)

Ráno sme ešte odovzdali kľúče od WC a spŕch a okolo deviatej sme vyrazili na záverečnú etapu tejto časti plavby. Počas celého dňa, noci a pol dňa sa nič zvláštne nedialo, drvivú väčšinu sme prešli na motor na olejovej hladine, iba od polnoci sa rozfúkal vietor do chrbta a išli sme pol noci a pol dňa na plachty. Plavili sme sa popri pobreží z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bol dátový signál ???? a druhým nebezpečenstvo kosatiek. Pred obedom sme zbadali nám už veľmi známy obraz gibraltárskej skaly The rock. Vlny začali byť nepríjemné zľava z boku, vietor už ustal, tak sme to dorazili na motor. O tretej sme sa vyviazali na úvodné mólo, kde sme vy vybavili doklady, zaplatili za marínu a presunuli sme sa na určené miesto. Hneď na úvod som išiel na WC a potom sme sa pustili do spúšťania prednej plachty – geny. Trošku fúkalo, ale dali sme to. Ako druhú vec sme vytiahli z vody závesný motor Yamaha o váhe cez 50 kg a spustili sme ho do vnútra lode a uložili na polročný odpočinok. Bolo to pomocou výťahu hlavnej plachty cez vinšňu. Už sa nám nechcelo nič robiť a pritom bolo čo robiť, tak sme sa pustili do varenia bravčového vo vlastnej šťave s ryžou a rôznymi prílohami. Bolo to neskutočne dobré, chutilo nám. Navarili sme toho ale veľmi veľa, takže raňajky máme vyriešené. Vlado ešte zavolal nášmu známemu, čo žije a pracuje v Gibraltári, Igorovi. Zajtra sa stretneme, určite pobeháme mestečko a určite zakotvíme v nejakej reštaurácii s miestnou kuchyňou. Vlado tu už je veľmi veľa krát, ja štvrtýkrát, takže vieme, kde asi pôjdeme. Určite nevynecháme Wok v La Línei. Večer sme sa išli venovať nejakej tej hygiene, po nej sme si zakúrili a vegetili pri PC a filmoch. Konečne sa zase vyspíme do ružova. Len pre zaujímavosť, morská choroba sa zase nekonala, aj keď tie vlny v piatok dobre mávali loďou. Žeby sa to poddalo? Asi nie, zatiaľ iba remizujem s chorobou.