Vodné športy

La Línea de la concepción, Španielsko, Gibraltár a cesta domov

22.2.2025 (sobota)

Sobotňajšie doobedie nás privítalo dažďom, až lejakom, tak sme si len tak vylihovali v polohe ležmo a trápili mobily. Zrazu prestalo pršať a rýchlo sa vyjasnilo. Vlado vyrazil ihneď na bicykel, ja som pokračoval v ležaní. Po návrate sme vyrazili do vysneného WOK-u, ktorý sa asi presťahoval na miesto cca 15 minút pešo z maríny. Napráskali sme sa tak, že sme sa len odgúľali na loď. Výborné to bolo.

Nejaké dve hodinky na lodi a vybrali sme sa do Gibraltáru, kde sme sa mali o 18:00 stretnúť s naším kamarátom Igorom. Igor tu pracuje už veľmi veľa rokov ako lekár v miestnej nemocnici a robí aj súdneho lekára. Z hranice sme sa odviezli z lenivosti autobusom. Námornícky obchod už bol zavretý a bude aj cez víkend, takže tašku na reling si zase nekúpim. Na autobusovej stanici sme čakali Igora, prišla pre nás jeho žena a zmena plánu. Večera bude u nich doma. Igor je vynikajúci kuchár a učarovala mu autentická talianska kuchyňa. Pripravil nám trojchodovú večeru. Úvodné špagety som ešte dával, ale druhý chod, kurča so zemiakmi a zeleninou, som vôbec nevládal zjesť. Stále sme boli prežratí z Woku. Keby bola reštaurácia, tak by som si objednal niečo malé. A tretí chod, zákusok, tak ten som s bojom zdolal. Večer veľmi rýchlo ubehol v príjemných rozhovoroch. U Igora bola návšteva z Bratislavy a tých zaujímala plavba a veci okolo jachtingu. Všetko pekné sa musí raz skončiť, tak sme sa rozlúčili a Igor nás odviezol na hranice do supermarketu, kde sme si nakúpili niečo na raňajky a už len pešo na loď. Ja som hneď zaľahol spať. Noc bola nanič. Päťkrát som musel na WC a zle sa mi spalo. Nevadí, ráno som bol celkom svieži.

23.2.2025 (nedeľa)

Doobeda sme dorobili posledné úpravy na lodi, obalili sme hlavnú plachtu, odmontovali sprayhood, prívesný motor na gumový čln sme odložili do skrine v lodi a skoro hodinu sme sa trápili so zmenou hmotnosti batožiny v lietadle. Neviem si predstaviť, čo a ako by robil slovenský dôchodca. Tortúra aj pre ajťákov. Každý sme si pobalili svoje veci do tašiek a batohov. Išli sme na autobusovú stanicu, pozrieť si spoje na letisko do Malagy a kúpili sme si už lístky na utorok, na 12:35. A odtiaľ smer Gibraltár, tentoraz výlet. Z hranice autobusom na lanovku, ktorá ale nefungovala. Tak sme sa pridali k skupine Maďarov a išli sme na Up and Down tour mikrobusom pozrieť opice. Vynechali sme všetky atrakcie, ako jaskyňu, chodby, delá a pod. a iba sme si pofotili opice. Tie atrakcie sme už trikrát v minulosti absolvovali a aj tak sme nemali dosť času. Tie opice sú super, stojí za to sa na ne pozrieť. Skákali po zrkadielkach áut, sprievodcovia ich kŕmili arašidmi a liezli aj do áut. Bolo si treba dávať pozor na foťáky, na batohy, na všetko. Na všetko sme mali iba hodinu, tak mikrobusom do mesta a odtiaľ priamo do pizzerie Pizza Hut na hlavnom námestí. Sklamala nás, lebo sa úplne zmenila z veľkej na takú maličkú a pizza nič moc. A to sme mali na ňu krásne spomienky, bola úžasná v roku 2013. Ale najedli sme sa a autobusom na hranicu a z hranice pešo na loď. Pokecali sme si s Nemcom z vedľajšej lode asi polhodinu. Už len hygiena.

24.2.2025 (pondelok)

Nastal deň vyberania lode na breh do suchého doku a deň odchodu z maríny. Boli sme objednaní presne na 9:00, čo aj krásne dodržali. Loď profesionálne vybrali na breh za polhodinku. Boli sme už pobalení, tak sme si iba zobrali veci a išli s ťažkými taškami a batohmi sadnúť si na lavičku na nábreží. Vlado išiel kúpiť nejakú bagetku, šunku a ešte niečo a naraňajkovali sme sa. Autobus do Malagy nám išiel 12:35, prešli sme na autobusovú stanicu a čakali sme na autobus. Pred treťou sme došli do Malagy a zistili sme, že ubytovanie, čo sme si objednali blízko letiska, síce bolo blízko letiska cca 1 km, ale z druhej strany a obísť ho pešo bolo cez šesť kilometrov. Takže sme išli radšej taxíkom. Ubytovanie super v apartmáne, wifi v poriadku, všetko OK. V blízkom obchode sme si nakúpili pizze a prísady (šunka, artičoky, niečo štipľavé, atď.) na večeru a zase sme mastili na PC.

25.2.2025 (utorok)

Ráno sme si dlhšie pospali, zbalili sme si veci, odovzdali sme kľúče a čakali sme na dohodnutý taxík na 11:00. Samozrejme, že neprišiel, tak sme si objednali ďalší, ten prišiel o polhodinku a odviezli sme sa na letisko. Chceli sme si niekde odložiť batožinu do úschovne a pozrieť sa do mesta, ale žiadna úschovňa tu nebola. Tak sme si odstáli dlhý rad, že batožinu nám odoberú, ale povedali nám, že teraz je check-in pre let do Milana a my sa môžeme prihlásiť najskôr dve hodiny pred odletom. Takže kocky sú hodené, žiadne mesto sa nebude konať. Sadli sme si za stôl, kúpili si raňajky a zabíjali sme tých 6 hodín ako sa len dalo. Vlado pracoval na PC, ja som si pozeral články na mobile a občas som si vyšiel na prechádzku letiskom. Potom už len odovzdanie batožiny, security check a fish and chips na večeru v reštaurácii. V lietadle sme stretli Kuba, ktorého sme spoznali na tej návšteve v Gibraltári. Let normálny, občas turbulencie, pristátie bez problémov, Česi zase tlieskali. Prišla pre nás Vladova manželka Violka a už len rozvoz domov. A doma zvítanie sa s manželkou.

Teraz budeme mesiac doma, hneď na druhý deň sme išli do Valčianskej doliny na lyžovačku.