Vodné športy

Preveza (Grécko) – Palma de Mallorca (Baleárske ostrovy, Španielsko)

28.1.2025 (utorok) – 2.2.2025 (nedeľa)

Okamžite po položení Trintelly na vody o 9:08 gréckeho času (o hodinu viac, ako u nás) sme vyplávali smerom na západ do Talianska. Najprv sme išli na motoroch, máme dva, potom sa rozfúkalo, nahodili sme zrefovanú hlavnú plachtu a genu a fičali sme rýchlosťou do 6 uzlov. Vonku bolo slnečno a teplo, ale aj tak sme boli riadne oblečení, veď je január a vietor fúka. Úplne v pohode som mal pol dňa plavby, pokiaľ ide o moju morskú chorobu.

Obaja sme si aj trošku pospali. Vietor zosilnel na takých 25 uzlov, možno aj 30, ja som si v kľude spal, keď ma Vlado zobudil, že ideme trošku zrefovať. Leziem von a vidím, že sme v parádnom náklone, pravý bok lode skoro vo vode, pravidelne zalievaný vodou. Zrefovali sme a už to bolo pokojnejšie. Stále mi bolo celkom dobre, vyhrieval som sa na slniečku. Ale tá chvíľa prišla. V priebehu dvadsiatich sekúnd ma zalial pot a už som sa išiel porozprávať s Poseidonom, lebo veď sme ešte v Grécku. Hlavu som mal do pol metra nad hladinou. Už zo mňa nič nešlo, lebo žalúdok to poslal už ďalej. Potom som si ľahol spať a už som len celý čas ležal. Vlado ma občas donútil vstať a niečo sme museli spraviť a hneď som pokračoval v rozhovore. Dosť úporne ma napínalo. V noci ma Vlado nechal spať. Ďakujem, Vlado. Služba prebiehala tak, že sme si zapli AIS prijímač a plávali sme „naslepo“, každých 20 minút sa Vlado pozrel, či je všetko v poriadku a tiež podriemkával. V noci aj pršalo, kto by stál vonku zbytočne v daždi? Ani neviem, ako prebehol deň, lebo som ho prespal. Ani som nič nejedol a čo je horšie, ani nič nepil. Nebralo mi. Po ôsmej sme prišli na nechránené kotvisko Le Castella v Kalábrii. V kľude sme si pospali, môj žalúdok to už potreboval a ľahli sme si spať. Ja ihneď a Vlado si pozeral ešte nejaké filmy na tablete. V noci nám pršalo, ba až lialo, o to lepšie sa nám spalo, že nemusíme slúžiť vonku. Anchor alarm sa nám postaral o kontrolu lode, či sme sa neodtrhli s kotvou.

GPS poloha kotviska (38.913290, 17.033008).

Ráno sme hneď vyrazili ďalej, veď čo už tu budeme robiť? Bol pekný slnečný deň. Deň, noc, deň prebiehali monotónne, väčšinou na motor, občas sme prvý deň vytiahli genu, ale nikdy to netrvalo dlho. Zaujímavé, celý čas som nemal problémy s morskou chorobou, aj keď musím priznať, že som to neprovokoval, ležal som v kajute a pozeral som si mobil. Občas som išiel niečo spraviť von, alebo aj vnútri a nič. Aj som normálne jedol. Boh mora sa zmenil z Poseidona na Neptúna a ten ma ešte asi nezaregistroval a nezavolal na pohovor. Druhú polovicu noci som mal službu, každých 15 minút kontrola okolo plávajúcich lodí, nastavenie autopilota a zase zdriemnutie. Lode žiadne, až nadránom pred Messinskou úžinou to mierne zhustlo. Do úžiny sme vplávali už za svetla, na kontrolnom bode sme sa telefónom prihlásili na správu plavby cez Messinskú úžinu. Vlado sa učí taliansky, tak komunikoval taliansky a dostalo sa mu odmeny, pochvalu za výbornú taliančinu. Prihlasovanie je nutné, ak sa neprihlásite, dostanete pokutu. Po prejdení úžiny sme zamierili na 40 nm vzdialený ostrov Lipari. Ešte za svetla sme pristáli v maríne Marina de porto Pignataro, kde sme už mali zjednané miesto. Malo silno fúkať, tak sme nechceli stáť niekde na kotve s nemožnosťou doplávať na breh gumeným člnom. Marína nie je dokonale chránená pre východným vetrom, vlny vchádzajú spoza móla a hýbu s loďami veľmi výrazne. Dva dni nás to otĺkalo o mólo, mali sme pocit, že sme na mori. No, trieskalo to poriadne. Kvôli vetru sme tu stvrdli na tri noci. V nedeľu dulo až 25 uzlov a príboj vylieval more až na cestu. V sobotu sme si každý samostatne vyšliapali cestu na kopec Monte Mazzuni, 240 m.n.m, odkiaľ boli nádherné výhľady na Lipary a celé Aeolské súostrovie. Vlado si aj zalietal dronom a nasnímal tie scenérie. Poobede sme boli nakupovať zásoby jedla na ďalšiu plavbu a chceli sme si dať pizzu. V zime všetko zatvorené a jedinú pizzeriu otvárali až o 18:30! Neskoro. V nedeľu bol Vlado na bicykli, ja na nákupe a trápil som sa s upgradom stránky.

GPS poloha maríny (38.477950, 14.963580).

3.2.2925 (pondelok) – 5.2.2025 (streda)

V pondelok sme vstali so svitaním, spravili sme si kávičku a čaj, skočili sme ešte naposledy na civilizované WC a presunuli sme sa na vedľajšie mólo s benzínovou pumpou. Ešte včera by sme tam kvôli silnému a vlnám nemohli ani náhodou pristáť. Nakúpili sme PHM úplne do všetkých bandasiek a ihneď vyrazili smerom na Sardíniu. Ešte sme si boli nafotografovať nádherné skaly na západnej strane ostrova Lipary. Pôvodne sme ich chceli filmovať dronom, ale vietor bol prisilný. Celé tri dni a dve noci boli dosť monotónne, čoskoro prestal fúkať vietor a skoro celé sme to odmotorovali. Na konci druhého a tretí deň sme si pomohli genou, čo zvýšilo rýchlosť lode o uzol a pol až dva, ale bez motora by sme vliekli pod 3 uzly. Druhú noc a skoro celý tretí deň sa na nás valili vlny z pravoboku a hádzalo to loďou, veci v skrinkách buchotali a rozhodli sme sa mať radšej preležaniny, ako prísť k úrazu. Ležali sme a celé sme to šli naslepo, len na AIS sme sledovali lode. Ani jedna nebola. A jachty? Zatiaľ sme jediní blázni jachtári my. Monotónnosť prerušovali iba čerpania PHM do nádrží oboch motorov, variť v tých vlnách sa tiež moc nedalo, tak sme si dávali klobásku a chlebík s Vladovou nátierkou a pečeňových paštét. Normálne sa tie paštéty považujú za hotovú nátierku, ale pridaním cibule, masla, horčice, vegety a chilli pasty sa to zmení na znamenitú nátierku. Aj doma takú budem robiť. Celé tri dni mi bolo dobre, nemal som morskú chorobu, ale je to asi aj tým, že sme stále ležali a spali. Ale dokázal som robiť veci vo vlnách bez následkov. Bol tam taký jemný nábeh, Neptún ma už zaregistroval po prechode od Poseidóna k jeho vodám a už ma zapísal do poradovníku na jeho spovednici, ale ešte nie som na rade. Pred cieľom sme si ešte zalietali dronom a priviazali sme sa na bóju v zátoke Villasimius pri maríne Villasimius. Ešte nejaké opravy, ako dotlačenie vazelíny a pod., na večeru špagety bolognese a veľmi sme sa tešili, že si v kľude konečne pospíme. Po tom trieskaní vĺn si to zaslúžime.

GPS poloha kotviska (39.126760, 9.505868).

6.2.2025 (štvrtok)

Veru sme si dobre pospali ako malé jahniatka. Loď sa celú noc ani nezakývala. Po kávičke a čajíku sme prešli do maríny na benzínovú pumpu a úplne doplna načerpali PHM. Okolo desiatej sme sa vybrali smerom na kotvište Pula. Najprv sme skúsili plachtiť, ale vietor úplne ustal, more bolo ako olej, tak sme naštartovali prívesný motor Yamaha a v úplnej pohode sme doplávali na kotvište. Tu sme mali menší problém, uvoľnila sa nám plynová páka, tak sme rýchlo zhodili kotvu a Vlado začal pátrať po príčine. Našiel, bola to uvoľnená skrutka priamo na páke. Dotiahli sme to a trošku sme sa s kotvením presunuli bližšie k brehu. Vlado vytiahol dron a trošku si s ním polietal a pofilmoval okolo lode. Trošku bol nepozorný a dron mu začal pristávať ďalej od lode na vodu, ale zdvihol ho včas hore. Večer už normál, na večeru fazuľová polievka, trošku sme si zakúrili a čumeli do mobilov, tabletov a notebookov. O desiatej spať, Vlado ešte riešil satelitné pripojenie Irridium Go.

GPS poloha kotviska (38.984800, 9.011119).

7.2.2025 (piatok)

V piatok sme vstali pred siedmou, nejaké ranné práce a už sme vyrážali na krátku plavbu do maríny Teulada na najjužnejšom cípe Sardínie. Pomaly na plachty, občas motor a pred druhou sme zakotvili v maríne. Až o tretej mala prísť baba na recepciu, tak sme si spravili cibuľovú polievku a po tretej sme sa boli prihlásiť. Mali akciu, tri noci v maríne, štvrtá noc zdarma. Asi to nevyužijeme, lebo v pondelok nám začína ideálne počasie (vietor) na plavbu na Mallorcu. Inak, tie tri noci sme tu preto, lebo má byť silný protivietor a dážď. Mesto je 7 km odtiaľto, autobusy v zime nechodia, taxík stojí tam a naspäť 40 €, takže dnes nikam nejdeme. Po piatej sme prešli cca 1 km na miestnu pláž a Vlado pustil dron na prechádzku okolo seba, skúšal rôzne funkcie na sledovanie dronom. Vyššie sa nedalo lietať, lebo fúkal silnejší vietor. Cestou naspäť ešte nafilmoval marínu z výšky. Tešili sme sa na teplú sprchu, ale bolo treba platiť 50-centovými mincami a tie sme nemali. Takže hygiena studenou vodou na móle, na večeru topinky a ďalej klasika. Zaľahli sme neskôr, skoro pred polnocou.

GPS poloha maríny (38.927050, 8.717877).

8.2.2025 (sobota)

Dnes sme mali športovo zásobovací deň. Vlado si dal ráno 5 km beh, potom sme išli do cca 10 km vzdialeného mesta Teluada na nákupy. Hneď z maríny sme stihli zastaviť auto s jednou staršou pani, ktorá nás odviezla do mesta. V aute sme sa dosť tlačili, lebo na prednom sedadle mala prepravku s kocúrom a na zadných sedadlách sklad. Ale zmestili sme sa. Vysadila nás pred lekárňou, kde som si chcel kúpiť Scopolamine proti morskej chorobe. No, zle je, už sa to nedá kúpiť bez receptu nikde. Odporučila mi niečo iné, tak som to kúpil. Ak to bude dobré, napíšem o tom neskôr. Presunuli sme sa do supermarketu a nakúpili všetky potraviny, čo sme si zapísali. Na večeru každému po dva steaky z krkovičky. Cestou naspäť sme sa rozhodli ísť pešo po cyklotrase. Ku koncu sme toho mali po krk, tak Vlado stopol jedného staršieho pána iba 2,5 km od maríny. Po návrate do maríny som sa rozhodol spáchať hygienu okamžite, nech mám večer kľud a všetko, čo som mal na sebe, som dal do vrecka s praním a použili sme miestnu lavandériu. Vypratie a vysušenie spolu 11 €, plus vlastný prášok. Už som mal nohavice v katastrofálnom stave a všetko zasmradené. Potom sme každý pracovali na notebookoch, Vlado robil videá a ja som sa trápil s GPS polohami kotvísk. A ešte k tomu mi zase nefungovala stránka, tak som to oznámil WhatsAppom poskytovateľovi web stránok. A pekný deň za nami.

9.2.2015 (nedeľa)

Ráno bežná rutina, na raňajky som spravil palacinky, Vlado cesto, ja pečenie na oleji. Vlado s marmeládou, ja na slano so šunkou. Stránka mi stále nechodí, mám ju totiž zadarmo u synovho kamaráta, v ktorej syn pracoval a už to nie je jeho priorita, tak na to jednoducho už serie. Už mi aj povedal, že by som to mal premigrovať na nejaký normálny webhosting, ale som to nestihol pred odchodom. A keďže je víkend, tak sa mi na to pozrie najskôr v pondelok, ak sa vôbec pozrie. Vytiahli sme bicykel a Vlado sa šiel pobicyklovať do mesta hore dole dvakrát. Naplnil som nádrž vodou a už som si len vegetil. Počas vegetenia prišiel správca maríny a doniesol nám sľúbené vlastné citróny. Po návrate Vlada som sa išiel pobicyklovať ja smerom do mesta Teulada po nádhernej cykloceste. Porobil som pár fotiek z mesta a ešte aj cestou naspäť. Ešte sprcha a po chvíľke sme začali variť večeru. Bolonské špagety. Večerná klasika a spať, lebo pondelok je deň odchodu. Odskúšam tie pilulky proti morskej chorobe.

10.2.2025 (pondelok)

Dnes bol deň odchodu na 280 námorných míľ na plavbu na Baleárske ostrovy, konkrétne na Mallorcu. Je to na tri dni a dve noci. Vyrazili sme tesne pred ôsmou hodinou ráno a nabrali smer západ. Plavba to bola v princípe rutinná, všetko sme išli autopilotom, skoro všetko na motor, občas len na plachty, alebo plachty aj motor. Mne bolo deň a noc dobre, žiadna morská nemoc, ale o trištvrte na štyri v prvú noc som mal službu a zrazu zhasol hlavný motor. Vyľakaní sme vybehli na palubu, podľa našich výpočtov tam malo byť nafty dosť, ale nebolo. Hodinu a pol sme sa s tým babrali, vymenili palivový filter pre istotu, skúšali bezvýsledne naštartovať. Motor bol zavzdušnený a pátrali sme, ako ho odvzdušniť. Nakoniec sa to podarilo a zisťovali sme prečo nám nafta došla. Vinný som bol, samozrejme, nakoniec ja, lebo som na pumpe nedočerpal naftu úplne doplna. Totiž už vystrekovala pri plnení. Neuvedomil som si, že nafta pení, aj keď mám auto diesel, no ale, stalo sa. Ešte aj plniaca pištoľ bola s veľkou trúbkou, takže som ani nevidel, koľko je tam nafty. Nevadí, nová skúsenosť. Po skončení prác som už cítil, že som načatý, tak som si ihneď ľahol, mysliac si, že sa to ležaním upraví. Po polhodine som musel ísť na ten dlho odkladaný pohovor s Neptúnom. Potom ma to prešlo, aj keď som mal roztrasený žalúdok po zvyšok plavby. Ale jedol som normálne, aj som pracoval, išlo to. V stredu, 12.2.2025 sme dorazili na východný cíp Mallorcy na kotvisko v Laguna del Salorda. Dôvod, prečo sme nešli priamo do maríny v Palma di Mallorca je, že by sme prišli za tmy, platili za jednu noc zbytočne veľa, lebo by sme si ani nevychutnali sprchy a hneď išli spať. Na kotve nás to dosť húpalo, zátoka je úplne nechránená od juhu, odkiaľ aj fúkal vietor. V noci to poriadne trieskalo v lodi, v skrinkách, po stoloch všetko lietalo a búchalo. Spať som musel zapretý, aby som nespadol z postele. No, moc som sa prvú časť noci nevyspal, potom sa to jemne zlepšilo a spal som ako zarezaný.

GPS poloha kotviska (39.357766, 2.958778).

13.2.2025 (štvrtok)

Ráno sme sa zobudili a chystali sa na plavbu. Vlado si ešte chcel polietať s dronom, tak ho naštartoval, vzlietol a odvtedy prestal reagovať na povely a plavne pristál na vode cca 100 metrov od lode. A je po ňom. Mne sa tiež podaril poriadny prúser, po kontrole oleja som zabudol zasunúť mierku oleja na miesto, po takých štyroch minútach som si to uvedomil, zasunul som mierku, ale, keďže motor bol už v chode, vyčvachtal som cca pol litra oleja do motorového priestoru. Vlado tak nadával, že som nevedel, kde a ako sa schovať. No, mám ďalšiu skúsenosť, mrzí ma to, ale už to neodčiním. Po piatich hodinách plavby sme pristáli na benzínovej pumpe v Palma di Mallorce, dočerpali PHM doplna a zavolali do maríny, že už sme tu. Prišiel pre nás chlapík na nafukovacom motorovom člne a zaviedol nás na miesto státia lode. Priviazali sme sa, ja som hneď išiel na WC a Vlado na kapitanát zaplatiť a prihlásiť sa. Potom sme išli do jachtárskeho obchodu nakúpiť nejaké veci do výbavy lode a opravy lode. Mali sme sa stretnúť s bratrancom Vladovho otca, Fúzom. Už sa nevyplatilo nič začať robiť, Fúzo nás volal z parkoviska pred marínou, že je už tu. Išli sme do argentínskej steakárne, dobre sme sa najedli, skôr nažrali a takíto plní sme ešte išli do nákupného centra na časť nákupov. Potom už na loď, hurá do sprchárne a večer klasika. Dosť nás to klátilo spať, ale vydržali sme to.

GPS poloha maríny (39°34'01.2"N 2°38'08.2"E).

14.2.2025 (piatok)

Po zobudení sme si dali kávičku a ja čaj a Vlado si išiel zabehať. Hneď po návrate z behu si bol dať vyprať oblečenie a ihneď sme sa pustili do opráv na lodi. Zoznam bol dlhý, len spomeniem, vybratie oleja zo dna lode, čo sa mi podarilo našpliechať, oprava rozbitých dverí, výmena žiaroviek za LED žiarovky (to som zabehol do obchodu na konci dlhočizného móla), oprava dvierok motorového priestoru, pripevnenie protipožiarnej deky, kontrola oleja v Yamahe, doliatie oleja do Yanmaru, pripevnenie VHF + AIS na stenu, doliatie vody do nádrže a tak ďalej. O jedenástej mal pre nás prísť Fúzo, ale volal, že ho bolia kríže , nech ideme do akvária sami a o tretej pre nás už príde. Tak sme sa taxíkom doviezli do Palma Aquarium. Lístky neboli lacné, spolu 57 € za dvoch seniorov, ale ten zážitok stál za to. Stovky menších akvárií a niekoľko obrovských so žralokmi, rajami a pod. A 3D prezentácia veľrýb bola úžasná. Veľryby virtuálne plávali od jedného do desať metrov od nás. Veľmi realistické. Vôbec sa nečudujem tej cene, veď ten chod akvária musí veľa spotrebovať. Z tohto pohľadu tie lístky neboli drahé. Vonku nás už čakal Fúzo a odviezli sme do obchodného centra na väčší nákup. Po nákupe sme si sadli na večeru v steak bare Mamma Muú, kde sme sa zase dožrali. Čašník bol Slovák a čašníčka Češka. Potom cesta na loď, rozlúčka s Fúzom a už voľno, lebo sme všetko poctivo spravili doobeda. Ešte hygiena a zasadnutie k počítačom. Zajtra nás čakajú štyri dni a tri noci do Gibraltáru.