8 Dunaj - Constanca, 4. týždeň
21.10.2024, pondelok
Ráno sme vstali skoro ráno, lebo nám povedali, že keď bude voľno v komore, zavolajú nás, nech sme pripravení. Tak sa aj stalo, nečakali sme dlho už nás volali, že môžeme štartovať manéver. Vošli sme do komory sami a spustili nás približne osem metrov. Tak a máme Dunaj za nami. Nádherná skúsenosť. Von na more to máme ešte dva kilometre.
Keďže sme už na mori, prechádzame na námorné míle (nm). Od komory po marínu Tomis v Constance sme to mali 9,7 nm. Išli sme na motor proti malým vlnkám, ale už bolo cítiť, že je to iné vlnenie. Odskúšali sme autopilot, našťastie fungoval. Vlado zatelefonoval Adrianovi, čo je chlapík, čo pred mesiacom pomáhal Errolovi, Holanďanovi, s tou istou vecou, ako sme my potrebovali, a to vztýčením sťažňa. Do maríny sme dorazili o 11:00. Privítal nás Adrian Padineanu. S Vladom vybavil všetko potrebné, ani neviem presne čo, ale asi marínu, políciu a, samozrejme, žeriav. Ja som čakal chvíľku na lodi. Ten žeriav mal byť dnes poobede alebo zajtra o deviatej ráno. Rozhodli sme sa pre utorok ráno a dobre sme spravili. Hneď sme sa začali venovať príprave sťažňa na zajtrajšie postavenie a trvalo nám to až do pol piatej, čiže skoro celý deň. Poobede by sme to s tým žeriavom nestihli. Podvečer nákup v potravinách, na večeru Cordon Bleu s ryžou. Cestou sme v bankomate vymenili lei kvôli žeriavu. A veľmi unavení sme išli o desiatej spať. Spal som najprv ako drevo, ale pred svitaním som už nemohol spať a bol som nervózny z toho, čo nás čaká, aj keď by som nemal mať dôvod.
GPS poloha maríny (44.174778, 28.663361).
22.10.2024, utorok
Ráno sme sa presunuli na iné miesto, kde mohol prísť žeriav, lebo kotvíme vedľa Adrianovej lode, hneď vedľa reštaurácie. O deviatej prišiel žeriav a hneď začal aj pracovať. Bolo vidno, že žeriavnik svoju prácu dokonale ovláda, nastavil všetko tak, že ten sťažeň po cca 15 minútach samotného dvíhania bol na mieste. Bál som sa toho, ale ten to zvládol skoro sám. Rýchlo sme ho bočnými úponmi uchytili, nech sa nám pri vyklopení nezlomí, potom sme natiahli predný steh s rollrefom a nakoniec zadný steh. Ešte malá perlička na záver práce žeriavnika. Zasekol sa mu popruh a nechcel spadnúť sám dole. Vladom mu navrhol, že nech ho žeriavom vytiahne na sťažeň a on to uvoľní. Tak sa aj stalo. Žeriav odišiel, Adrian tiež a zvyšok dňa sme naťahovali bočné úpony, všetko podoťahovali, aby bol sťažeň tak, ako má byť. Potom sme vybalili plachty a nasadili sme ich, hlavnú aj genu. Vymenili sme kotvu, upevnili novú vysielačku, pridali veternú koruhvu, skontrolovali sme olej v generátore, prehodili delta kotvu namiesto pôvodnej pluhovej, nafúkali sme čln, poopravovali zadné, motorové a iné svetlá, natankovali vodu, opravili varič a rôzne iné drobnosti. Podvečer sme sa presunuli na pôvodné miesto v maríne vedľa Adrianovej lode a išli sme si kúpiť niečo na večeru do obchodu. To niečo bol vyprážaný syr a hranolky. Spravili sme si to, zjedli a zase dosť unavení, ale spokojní už máme večernú pohodu. Sme na elektrine, a tak máme teplo v lodi. Inak, celý deň bolo jasno a teplo nad 18 stupňov. Celý čas sme boli iba v tričkách. A bolo bezvetrie, čo bolo ideálne na tie plachty.
23.10.2024, streda
Ráno sme si pospali o trošku dlhšie, Vlado si išiel zabehať 6 km. Po návrate z behu sme sa chceli pustiť do výmeny oleja v zabudovanom motore Yanmar. Ešte sme nezačali a volá na nás Adrian, ktorý nám na dnes sľúbil, že nás zoberie autom na pumpu a do Kauflandu na nákup. Tak sme sa schytili a išli. Po nákupe v Kauflande si potreboval ešte niečo vybaviť, tak nám cestou ukazoval mesto, zamierili sme na Mamaiu, sem tam zatočili k nejakej pláži, aby nám to poukazoval. Bol som prekvapený, že tá povestná Mamaia vyzerá veľmi pekne. Je to taký úzky pás zeme (šija) medzi veľkým jazerom a morom. Samé hotely, pláže, bufety, atrakcie pre deti a podobne. A, že to vyzerá úplne inak ako za komunizmu. Nakoniec sa Adrian otočil a išli sme späť do mesta, prišli sme k obchodu s mäsom, kde mu žena prikázala kúpiť mäso. Zaniesol ho domov a pozval nás na prehliadku jeho rodinného domu. Malý pozemok bez záhrady, len dom sa tam zmestil. Ale pekný, útulne zariadený s dvomi terasami na juh. Vladovi ponúkol kávu a mne červené víno. A potom ešte jedno. Ešte sme neraňajkovali, tak mi trošku stúplo do hlavy. Potom už iba do maríny, kde sme sa okolo jednej naraňajkovali. Výmena oleja, podoťahovanie vantov a plná kopa drobností až do večera. Po desiatich dňoch som sa bol osprchovať v teplej vode a umyť si vlasy. No, paráda, zase som človek, už som si sám sebe smrdel. Na večeru sme mali palacinky, pri umývaní hrncov nám došla voda, už vieme, že 12 dní vydrží 120 litrová nádrž. Ku koncu sme ale nešetrili. Zajtra odchádzame na more. Sme zvedaví, ako sa bude Trintelle vodiť.