Vodné športy

Svätá Lucia – San Blas (Panama), štart ARC Rally over the world, 1.etapa

10.1.2026 (sobota)
Tak sme sa predsa len dočkali slávnostného dňa. Dnes je štart Rally over the world. Vlastne až doteraz to bol iba presun na štart. Samozrejme, pre nás, čo to chceme dať z Bratislavy do Bratislavy, to nebol len presun. A prečo ideme cez Worldcrusing? Vlado už išiel okolo sveta, predsa musí vedieť čo a ako? Veď to, že vie! Formality, prihlasovanie a odhlasovanie z krajín, hľadanie marín a hlavne formality okolo preplávania Panamského prieplavu sú také komplikované a zdĺhavé, že to už Vlada vôbec nebaví.

Worldcrusing nám všetko vybaví a keď to nie je niekde možné, tak nás povozí od úradu k úradu a presne vie v akom poradí a kde. Naviac máme v cene za Worldcrusing na každom mieste 3 dni státia v maríne. Vopred vybavenej, len prísť. Naviac, na mnohých miestach má pre nás pripravený nejaký zaujímavý program. Napríklad návštevu indiánskej dediny, domorodé tance, opekanie prasiatka, safari, prehliadky hocičoho, veď uvidíme. A aj vstup do Austrálie nám veľmi výrazne uľahčujú, hlavne skracujú karanténu pre lode. Je to síce trošku drahé, ale postupne sa to rozpočítava na posádku a hneď je to adekvátne za tie služby. Aj ja ako dôchodca s tým nemám problém. Už skoro ráno som si išiel dať poslednú sprchu, lebo neskôr už je tlačenica a máme aj iné povinnosti. Ešte som to trošku dospal a už začíname. Natankovať vodu, skontrolovať stav oleja v motore a ešte pár drobností. Nemali sme toho veľa, lebo sme robili údržbu a prípravy priebežne. Na raňajky sme išli do plážovej reštaurácie Elena. Vlado ešte musel ísť zaplatiť za marínu, kým sa jedlo pripravovalo. Neodpustil som si piňakoládu na záver pobytu. Som rád, že sú s nami Darwillovci, lebo s nimi jeme slušne v reštauráciách. Je to drahšie, ale bez práce a umývania riadov. A iné ako na lodi, zmenu občas treba. Po raňajkách sme sa presunuli na loď a už sme len čakali na jedenástu hodinu, kedy sme mali opustiť marínu a premiestniť sa na štart. Štart bol plánovaný na 12:00. Vlado povedal, že my nepretekáme a pôjdeme bezpečne. Na štarte bola tlačenica, všetci mali predštartovnú horúčku a aj my sme museli byť v strehu, nech sa s niekým nezrazíme. Prebehla štartová procedúra a vyrážame v ústrety dobrodružstvu a zážitkom. Zaujali sme posledné miesto. Ešte obísť bóju pred hlavným mestom Castries a sme voľní.

Flotila sa roztiahla a postupne prestávame vidieť prvé lode. O pár hodín už vidíme ďaleko na obzore len dve lode. Prečo idú všetci tak rýchlo? Vlada to vôbec netrápi, tak ani nás. Budú v cieli o deň, dva skôr. Meníme plachty za malý genaker. Nastavujeme vodnú elektráreň a zapíname windpilot. Postupne nás premáha spánok, tak sa tomu nebránime a schrupneme si. Už to ide samé. Trošku ma straší morská choroba po dlhej dobe, ale ustabilizoval som to. Jack a Audrey si dali náplaste Scopolamín, tak sú v poriadku, Emma to rieši spánkom. Na večeru sme si spravili špagety aglio oglio, veľa nám zostalo na zajtra, nikto, okrem Vlada, veľa nejedol. S Darwillovcami som si dal vínko a, predstavte si, morská choroba zmizla. Nový zaujímavý poznatok. Mali sme nahodenú udicu a prišiel silný záber. Vyzeralo to na najväčšiu rybu, akú by sme kedy chytili, ale jeden neopatrný pohyb a pretrhlo sa lanko. Asi aj dobre, že sme ju nevytiahli, lebo by sme ju nemali kam dať, mrazák je preplnený. Nočnú službu som mal od 23:00 do 2:00. Bola pokojná, nič sa nedialo. Lode z flotily sme už nevideli ani na AIS. Jednu loď z flotily sme v priebehu noci predbehli, už nie sme poslední. Vlastne sme ani neboli, lebo jedna loď mala problém so zásobovaním, preto sa vrátili nakupovať a vyštartovali o deň neskôr. Lode pred nami už nevidíme ani na AIS.

11.1.2026 (nedeľa)
A už nabiehame na bežný režim na lodi. Občas sa zdá, že je nudný a monotónny, ale zdanie klame. Vlado práve pečie chlieb, ostatní dojedajú zvyšky zo včerajška, či už z reštaurácie alebo včerajšie špagety. Ja píšem, Vlado si číta, Darwillovci sú na palube a debatujú, Emma asi spí. A keď sa niečo pokazí alebo meníme plachty, hneď hodiny ubiehajú. Skoro celé doobedie som potom prespal, dnes som nejaký veľmi lenivý. Aj také dni sú. Poobedie nejako ubehlo, znovu som sa pustil do španielčiny. Na večeru sme dojedali špagety zo včerajška. Po večeri vínko s Darwillovcami a kecal som s nimi na palube asi hodinku. Moja angličtina sa mi vôbec nejaví dobrá, prd som im rozumel, možno tak na 70 percent, ale horšie je, že nepočujem, resp. neviem rozlíšiť slová, a preto nerozumiem. Niekedy nerozumiem, čo si brblú aj v slovenskom filme, tak sa nečudujem, keď nerozumiem Američanovi z Kentucky, ktorý si brble pod nos. Ich prítomnosť beriem ako vynikajúcu príležitosť zlepšiť sa. Mám na to ešte 10 dní.

12.1.2026 (pondelok)
Po rannej pokojnej službe som si ešte trošku pospal a už bolo pol desiatej. Už som si dal raňajky počas služby, takže som si spravil len čaj. Trošku španielčiny a už sa blíži poludnie. Vlado zapol Starlink, tak sme trošku pokomunikovali s domovom a prečítali pár novinových článkov. Uvedomili sme si, že sme menej než 200 nm od Venezuely. Dúfame, že nás niekto neodbachne ako pašerákov drog, veď napadnutí pred New Yorkom sme už boli. Ale Worldcruising nahlásil všetky lode z flotily do nejakého medzinárodného systému. Tak hádam môžeme byť v pohode. Vietor si fúka ako správny pasát do tých 17 uzlov, skôr menej, aj vlny sú malé, tak sa pokojne sunieme s veľkým genakrom rýchlosťou cez 5 uzlov. Zajtra by sa to malo zmeniť, silnejší vietor, väčšie vlny, ale poletíme rýchlejšie. Večeru robila Audrey, pôvodne sme si mysleli, že sa to nebude dať jesť, ale bolo to nakoniec chutné. Kurča v šampiňónovej omáčke, ktorú urobila z hotovej šampiňónovej polievky, a ryža. Mal som prvú službu, krásne to fúkalo do 20 uzlov a plynulo a hladko sme išli rýchlosťou do 7 uzlov, priemerne nad šesť.

13.1.2026 (utorok)
Noc som prespal ako malé jahniatko. Ráno trošku komunikácie s domovom. Okolo nás začína byť zaujímavo, už sme videli celkom blízko dve vojnové lode. Sme od Venezuely menej ako 200 nm. Budeme už radi v Paname. Aj popri Kolumbii sa budeme plaviť. Ani jedna z týchto lodí nemala zapnuté AIS, čo v preklade znamená, že sú v bojovom nasadení. Do prdele.

Vojnová loď USA (fotené zlým mobilom a bola veľmi ďaleko).

Vietor trošku zosilnel na 20 uzlov, čo je na hrane použitia veľkého genakra, tak sme ho išli stiahnuť. Kombinácia silného vetra a neskúsenosti Jacka a asi aj jazykovej bariéry spôsobilo to, že sme s tým bojovali, genaker sa zamokril, pri ťahaní cez prednú kajutu sme ju celú zamokrili a Vlado si naviac spálil ruky pri ťahaní lana. Nakoniec všetko dobre dopadlo, genaker je zbalený mokrý a epedy za deň na palube uschli. A spáleniny sa zahoja, nie je to katastrofa. A prebehlo to aj bez Vladovej zvyčajnej reakcie, lebo Jack. Rodinný priateľ naveky, čo je dobre. Keby to spravil niekto iný, napr. ja, tak idem spáchať sepuku (harakiri). Už len poutierať vodu po celej lodi, dať sušiť epedy a môžem sa pustiť do palaciniek, čiže do raňajok na poludnie. Anglicky hovoriaci ľudia tomu hovoria brunch (breakfast + lunch), po našom raňajkoobed. Potom komunikácia s domovom a čítanie noviniek z domácej tlače, zase nič pozitívne. Absolvoval som aj wellness kúpeľ v našom súkromnom prírodnom bazéne s vlnobitím. Fúha, aké to bolo dobré. Termálny kúpeľ. Potom som zase študoval španielčinu, vôbec mi nechce vliezť do hlavy. Som starec, čo už? Neviem sa dostať cez deviatu a desiatu lekciu. Príliš veľa časovania a skloňovania, mám pocit, že slovenčina má toho menej. A naviac sa mi zlomili slúchadlá, ťažko núdzovo opraviteľne. Možno sa mi to podarí zlepiť šedou univerzálnou páskou, s ktorou sa na lodi, spolu s WD40, dá opraviť skoro všetko. Mne sa dobre učí počúvaním a nalievaním do hlavy, nie robením cvičení. Na večeru Audrey spravila zo zvyškov kuracieho mäsa zo včera fazuľovú polievku.

14.1.2026 (streda)
Nočnú službu od druhej v noci do piatej som mal pokojnú, vietor nám dul od 16 do 22 uzlov skoro úplne zozadu a gena to perfektne zvládala bez plieskania. Dopomohli k tomu aj vlny, ktoré boli presne zozadu, surfovali sme na nich a nehádzalo nás to bokom. Ideálny oceánsky jachting. Na raňajky som spravil tuniakovú nátierku, Vlado upiekol chlieb, k tomu klobáska z domova a máme mňamku. Trošku internetu, komunikácia s domovom a je zrazu poludnie. Bezpečne a monotónne sa sunieme cieľu. Deň zase ubiehal pomaly, Vlado nahodil udicu a chytila sa tráva v takom množstve, že to vyzeralo ťahom na veľkého tuniaka. Už aj navijak nie je to, čo býval, tak sme to ťahali von traja a dalo nám to zabrať. A polhodinka ubehla. Prišli sme do waypointu, kde treba zmeniť kurz viac na juh a obísť polostrov, kde je hranica Venezuely a Kolumbie. Ešte jedna korekcia bude zajtra a pôjdeme priamo na San Blas. Vlny už nemáme priamo zozadu, viac to hengá a je po pohode. Vydržíme. Ale na pevninu sa všetci tešíme, ešte asi štyri dni. Po večeri si tak sedíme v kokpite a v diaľke vidíme dve rýchlo blikajúce červené svetielka. Na AIS nič, čiže zase nejaká vojenská loď, asi USA. Pomaly zmizli za obzorom. Aj iné posádky posielajú fotografie vojenských lodí. No, je to tu asi dosť husté. Nad niektorými loďami lietali aj helikoptéry, ale všetko je to bez incidentov. Počas dňa sa Vladovi niekde zapatrošil mobil, tak sme ho začali intenzívne hľadať, nikde však nebol. Mne napadlo zapnúť Starlink a prezvoniť ho cez WhatsApp, ale ani toto nebolo úspešné, Vlado mal nastavený tichý režim. Emme napadlo skúsiť vyhľadávanie mobilu a už sme počuli cvrlikanie z priestoru za záchodom, ale stále sme ho nevideli. Nakoniec sme ho našli v kúpeľni na zemi vo vode, skrytý pod genakrom. Našťastie je mobil vodotesný, tak to prežil. Mobil spadol z kokpitu cez okienko pri náraze vlny, čo si nikto nevšimol. Díky Emme za dobrý nápad.

15.1.2026 (štvrtok)
Počas mojej služby od jedenástej do druhej sme valili priemernou rýchlosťou 6,9 uzla! A celkom hladko. Neodpovedá to rýchlosti vetra do 20 uzlov, skôr fúka menej. Rozdiel spôsobuje prúd o rýchlosti 1,5 uzla v našom smere. Doobeda ideme aj viac ako 7 uzlov. Super plavba. Všetci sme veľmi dlho spali, aj Vlado, čo sa nestáva. A nastala denná monotónnosť, spestrená komunikáciou s domovom a čítaním správ. Nahodili sme aj udicu na dennú porciu sargasovej trávy, nevideli sme ju síce dlho, ale určite bude. Španielčina dnes dostala voľno, prezeral som si súbory z adresára Sport, na ktorý doma nemám čas. Na večeru sme mali šošovicovú polievku, ktorú navarila Audrey. Vlado mal síce obavy z jej varenia, ale bolo to chutné. Jeho obavy sú skôr z toho, že si pri varení ublíži. Nemá totiž žiadny zmysel pre rovnováhu, lieta hore dole, len len, že nespadne, a preto so všetkým trieska. Musíme to vydržať. Vínko som si dal sám, Jack nechcel, lebo má službu.

16.1.2026 (piatok)
Keď som preberal o piatej službu po Vladovi, hovorí mi, nech nemením kurz, hoci ideme poriadne doprava, skoro na západ, lebo sa ideme vyhnúť búrkovej oblasti. Nepovedal mi, že je to až večer, tak som s napätím očakával, kedy to vypukne. V diaľke som videl blýskanie, ale to bolo priveľmi ďaleko. Celú noc som skoro nespal, bolo veľmi horúco a potil som sa. Epedy boli prepotené a vlhké, lepil som sa a spal som tak dve hodinky. Zajtra, vlastne už dnes, s tým musím niečo spraviť. Po rannej službe som si ešte pospal a zobudil som sa presne o jedenástej. Pol dňa za nami. Zmenilo sa nám už aj časové pásmo (už predvčerom), tak by sme si mali všetci posunúť čas o ďalšiu hodinu menej. Oproti domovu už -6 hodín. Vlado rozhodol, že čas zmeníme až v cieli kvôli svetlu, čiže máme akoby miestny letný čas. Rozumné, veď preto bol letný čas vymyslený. Ráno sme sa s Emmou pustili do zametania a umývania podlahy v lodi. Už som mal pocit, že chodím po zaolejovanej pieskovej pláži. Hneď to bolo lepšie. Epedy a vankúš som dal na slnko, už sú krásne suché. Mal by som aj lepšie spať, ale predpovedaná búrka s vetrom do 35 uzlov a dažďom to asi zmení. Už teraz sú niektoré vlny dvojmetrové a budú do štyroch metrov, čo je jedno poschodie. Ale sú tiahle a presne zozadu, čo to pocitovo veľmi zmierňuje. Uvidíme. Horšie je, že budeme musieť pozatvárať všetky okná a to už len bude dusno a teplota vnútri nad 30 stupňov. Vyvetranie vylúčené. A spánok v háji a nielen kvôli teplu, ale aj kvôli nutnosti byť vo väčšom počte na palube k dispozícií počas búrky a vetra. Začínam o ôsmej večer službu a predpoveď hovorí, že o ôsmej to začne. "Teším sa". To najhoršie má trvať do rána, ale až do cieľa zostane silný vietor. S obrovskou chuťou som si dal wellness v našom bazéne. Voda bola skutočne termálna. Oblial som sa veľakrát, viac, než bežne. Je zo mňa nový človek. Písaním tejto časti článku ubehla hodina ako nič. Pred štvrtou hodinou spúšťame Starlink, hlavne kvôli predpovedi počasia, sme napätí, či sa nezhorší? Jedna loď je už v cieli, je to Gypsy Soul. My ešte dva dni a horšie podmienky. Prípravy večere sa dnes zhostila Emma, vygooglila si syrovú omáčku s cestovinami. Bolo to na spôsob bešamelovej omáčky a bolo to výborné. Po večeri vínko s Darwillovcami a už sa chystám na prvú službu a s obavou sledujem mierne silnejúci vietor. Keď bude mať 25 uzlov, zrefujeme trošku genu. Hromy a blesky by už nemali byť. Počas mojej služby sa nič zvláštne nestalo. Klasická veta z vojenčiny, ale bol som rád, že je pravdivá. Vietor pod 20 uzlov, pohoda.

17.1.2026 (sobota)
Ráno som sa zobudil, vietor už mal 30 uzlov, Vlado nadránom zrefoval genu, vlny sa ešte nezdvihli, tak pohoda pokračuje a letíme k cieľu. Na chate Worldcrusingu sa objavili správy, že dosť lodí sa sťažuje na nepohodlie pri plavbe. Teraz vidno výhodu toho, že nepretekáme. Vyhli sme sa búrke a prídeme len o necelý deň neskôr ako ostatní. Za nami sú ešte tri, či štyri lode. A pristávať budeme zajtra za svetla pri slabom vetre. Vlny sa už rozbiehajú a už odpovedajú rýchlosti vetra, v priemere 2 metre, ojedinele do troch metrov. Ako si tak čítam tento článok, tak zrazu bum a väčšia vlna šplechla vodu cez otvorené okno do salónu. Podlaha celá mokrá, ale škody žiadne. Uterákom sme to vytreli, pozatvárali všetky okná a budeme sa dusiť v teple. Do mojej kajuty padlo iba pár kvapiek, do prednej Emminej nič. Nebola to otázka, či to bude, ale kedy to bude. Dopeká sa čerstvý chlebík, bryndzová nátierka hotová, budú hody. Aj sú, vôňa a chuť domova. Skoro celý deň som strávil v polohe ležmo v mojej kajute pozeraním stokrát videného a učením španielčiny. Už sa nejaké slová a vety na mňa začínajú lepiť, ale ešte nepoviem nič, keby na to malo prísť. Občas som aj vyšiel von pozrieť okolitú krajinu, či sa nemení. Nemení. Na večeru sme si uvarili hotové jedlo, španielskeho vtáčika z Express menu. K tomu ryža a bolo jedlo ako z reštaurácie. Trošku som zjedol viac, ako by sa malo, ale dobre mi bolo. Umývanie hrncov v tom vlnobití už nebolo také dobré. Vínko po večeri som si dal zase sám, lebo Darwillovci už relaxovali v kajute a pripravovali sa na nočnú službu. Moja nočná služba od druhej do piatej bola v pohode, len to trošku hádzalo. A keď som robil kontrolu po každých dvadsiatich minútach, tak pri kormidle hrozilo, že ma nejaká vlna obmyje. Špliechalo to, ale nedošplechlo, iba sem tam pár kvapiek. Ku koncu jemne zoslabol vietor a asi sme mali aj prúd oproti a išli sme už pod 5 uzlov. Bola jedna smiešna príhoda s jazykovou bariérou, Jack mi pri odovzdávaní služby hovoril, že spring is not working. Keďže som nechápal, čo to nefunguje, tak som sa ho spýtal ešte raz a zreteľne som počul spring. Už som nechcel byť za debila, tak som to nechal tak. V noci pozerám slovník, či ten spring nemá ešte nejaký iný význam. Mal asi 30 významov, ale len dva mi ako tak sedeli. Struna alebo tiahlo. Tak som s čelovkou v noci pátral, čo sa pokazilo. Nefungoval monitor alebo display, ale nedošlo mi to. Ráno sa pýtam Vlada, čo za spring to nefunguje s on, že screen, čiže obrazovka. Krk dám na to, že som dvakrát počul zreteľne spring a nie skrín (screen). Brble si pod nos, tak ako mu mám rozumieť? Po službe som konečne zaspal, lebo pred službou som nevedel v tej príšernej horúčave a vlhkosti ani trošku spať. Kvôli vlnám som nemohol vetrať. Konečne tvrdo spím, keď ma o siedmej ráno zobudí Vlado, že potrebuje pomoc. Zložili sme vodnú elektráreň, vysadili windpilot a naštartovali motor. Vietor už úplne zoslabol presne podľa predpovede. Pokračovanie spánku nastalo okamžite.

18.1.2026 (nedeľa)
Spal som až do desiatej. Ostatní už raňajkovali, ale padol návrh na bundáš keňér, nech zužitkujeme starší chlieb. Tak som spravil pár a pochutili sme si. Už sme len tak polihovali, komunikovali s rodinami a známymi doma. Vietor prestal fúkať , mali sme skoro dvojuzlový prúd oproti, tak sme naštartovali motor. Poobede sme prešli fiktívnu cieľovú čiaru. Vietor už neudržal plachtu, tak sme ju zbalili a pokračovali iba na motor. Okolo 14:00 sme videli zem, Jack ju zbadal prvý. Stihneme to za svetla, aj keď dnes ešte nebude výsadok. Musíme spraviť viac vecí, jednou z nich je nafúkať čln a už bude poriadna tma. Dali sme chladiť šampanské, zaslúžime si ho. Po pristátí, ale ešte pred večerou sme si slávnostne pripili. Keďže sme už naozaj nič nestihli, ani ten čln vôbec vybrať, tak sme si dali na večeru špagety s nejakou zeleninovou omáčkou, ktoré pripravila Audrey. Ešte večerné vínko a už sme sa ponáhľali späť v pokojnej vode, na čo sme sa deväť dní tešili.

 GPS poloha kotviska (),

Fotografie.