Vodné športy

Plavba z Las Palmas, Gran Canaria do Mindelo, São Vicente, Cabo Verde a pobyt na Cabo Verde.

18.11.2025 (utorok)
Ešte ráno pred odchodom som si neodpustil poriadnu sprchu v maríne. Išli sme na nákup croissantov a chleba, nech máme na prvé dni čerstvé pečivo. Museli sme zbaliť čln, oba bicykle, namontovať veterné kormidlo Windpilot a mnoho drobností pred vyplávaním.  Odkotvili sme o 9:00. Najprv dobre fúkalo, tak sme dali genu. Vietor zoslabol, tak sme išli na motor. Urobili sme pár pokusov vytiahnuť malý genaker, ale vietor sa krútil dookola, skrátka na vietor katastrofa. Po večeri genaker a už to bolo stabilné aj po celú noc.

19.11.2025 (streda)
Ráno hneď po mojom zobudení (čakali na mňa) o 8:30 genaker dole a o 9:00 sme rozvinuli po dlhej dobe parasailor. Geniálna plachta na slabý, čisto zadný vietor. Ideme polovičnou rýchlosťou vetra zozadu, okolo 4 uzle, vyzerá to tak, že pôjdeme takto deň, noc, deň. No, hneď po bryndzových haluškách skapal vietor, parasailor visel ako handra, tak sme ho stiahli a ideme na motor. Celú noc na motor. Škoda.

20.11.2025 (štvrtok)
Ráno sme dali veľký genaker. Oprava prednej elektrickej vinšne, mínusový silový kábel na motore vinšne bol úplne uvoľnený, matka bola o pol centimetra odskrutkovaná. Hurá, zase funguje. O tretej genaker dole, mrak nad mami robil bordel, nestabilný smer vetra. Raz motor, potom gena, menilo sa to stále.

21.11.2025 (piatok)
Bežný deň bez problémov, od rána na menší genaker, celú noc na genaker, vietor 12 - 18 uzlov.

22.11.2025 (sobota)
V noci boli a bili vlny, všetci sú trošku rozbití, najmenej Vlado a, paradoxne, ja. Nejako som tú morskú chorobu zvládol. Počas nočnej služby som trošku zmrzol, potom som spal a dýchal si do spacáka. Stále na genaker, výborne ťahá, priemerná rýchlosť cez 5 uzlov, čiže ideálna.

23.11.2025 (nedeľa)
Monotónna plavba na genaker bez zmeny už tretí deň. Veľa som cez deň spal a dosť tvrdo. Po večeri genaker dole, nasadili sme genu a s motorom kurz na juh kvôli búrke a neskoršiemu vetru.

24.11.2025 (pondelok)
V noci trošku zosilnel vietor a zmenili sme kurz priamo na São Vicente, najprv príjemná plavba na genu, neskôr bočné vlny a trieskalo to s nami statočne, bolo vydané odporučenie moc sa nepohybovať po lodi, má to trvať do večera. A k tomu všetkému prší. Skoro celý deň som preležal, občas som vyšiel von sa pozrieť a videl som rozbúrené more, vlny zboku do dvoch metrov, občas nejaká väčšia do troch metrov. Bolo mi aj trochu zle, ale nevracal som. Mal som prvú službu, vietor stíchol, stiahnutie plachty a nafting, čiže plavba na motor.

25.11.2025 (utorok)
Celú noc som spal tvrdo, ani som nezaregistroval vypnutie motora a plavbu ma genu. Blížime sa k cieľu, kvôli oparu ešte nevidíme ostrovy, ktoré sú za jasného dňa už viditeľné. Po 13:00 privítanie SMS-kou od telekomunikačného operátora, hrozné ceny, dáta nezapínať a hovory nedvíhať. Dnes večeriame na lodi, nestíhame colné odbavenie do 16:00, prídeme o piatej. Chceli sme ísť pôvodne do reštaurácie. Ale okolo 14:45 sme chytili doradu na udicu, máme mäsko na večeru. Posunul sa nám čas o hodinu menej, aj tak nestíhame colníkov, škoda. O piatej sme teda zakotvili v meste Mindelo na ostrove São Vicente na Kapverdských ostrovoch.

26.11.2025 (streda)
V noci sa spalo výborne, nič nás nehádzalo a bolo nádherné ticho. O 8:00 sme sa odkotvili a prišli do maríny, Vlado nás prihlásil, museli sme ísť všetci osobne, lebo nás fotili a robili skeny očí. Potom cesta do mesta, prehliadka, kde čo je, v baroch na wifine sme hľadali autá a elektrobicykle, tie už neboli k dispozícii. Tomáš poznal sprievodcu po Santo Antão, objednali sme sa na zajtra s ním. Našťastie, bol akurát voľný. Kúpanie na pláži, zase pivo v bare, dnes za celý deň 4 pivá a dva koktaily, nejako to preháňam. V bare Floating bar v maríne na wifine sme si vybavovali telefonáty domov, konečne hygiena v sprche (1 liter vody za 2 centy). Ešte večerná prechádzka mestom, niečo ako vianočné trhy, kreolská hudba. Cestou na loď sme videli kuriozitu. Ako maľovali hrany chodníkov na bielo, tak zaparkované autá boli zafŕkané bielou farbou. Pohľad na drahé BMW s pomaľovanými kolesami stál za to.

27.11.2025 (štvrtok)
Na dnes naplánovaný výlet začal budíčkom o 5:30. Dlho sme tak skoro ráno nevstávali. Presunuli sme sa pešo do prístavu, kde sme nasadli na trajekt a za hodinku a niečo sme pristáli v meste Porto Novo na ostrove Santo Antão, kde nás už čakal dohodnutý sprievodca. Predstavil sa nám ako Federico, ale mali sme ho volať prezývkou Didi. Je synom Nemca a Rakúšanky, ktorí sa natrvalo presťahovali na Kapverdy, on sa už narodil tu a meno má Fridrich, len to poportugalčil na Federico. Vidno na ňom, že nie je úplne domáci, aj keď je opálený a vlasy má podľa domorodej módy. Keďže sme neraňajkovali, tak sme sa ešte zastavili v reštaurácii niečo zakusnúť.

Presunuli sme sa do auta, kde nás už čakal šofér. Všetci sprievodcovia majú Toyotu Hiace. Nasadli sme a viezli nás veľmi strmými cestami hore na kopce. Všetky cesty sú tu vytvorené malými mačacími hlavami. Po strmých serpentínach sme vyšli do výšky 1400 metrov nad morom pri kráteri vyhasnutej sopky Cratera da Cova.

Vybrali sme sa pešo obísť okolo celého kráteru. Sopka je už neaktívna, po celom dne sú malé záhradky domorodcov, aj Didi si spomína, že tam chodieval s rodičmi na víkendy, na pikniky a pestovanie nejakých plodín. Vyšliapali sme na jednu krásnu vyhliadku do doliny, v ktorej má Didi dom, v ktorom býva. Ešte nás čakala cca polovička cesty okolo krátera, videli sme rôzne domáce zvieratá, ako kravy, kozy, ovce, somára a rôzne plodiny ako banány, kukurica, tabak a niečo exotické, čo si už nepamätám. Proste nádhera. Pýtali sme sa Didiho, ako a kto postavil tie stovky kilometrov z dlažobných kociek? Odpoveď bola, že sa to stavalo stáročia a stavali to väzni a otroci. Aj sme si to predtým pomysleli. A dodnes tie cesty nie sú úplne rozbité, sem tam niečo, ale zjazdné. Nevieme si predstaviť jazdu po nich v období dažďov. Do tým kopcov sa hádam ani nerozbehnú a smerom dole to neubrzdia. Po dvojhodinovom okruhu sme sa občerstvili nápojmi v bufete z dodávky, dokonca sa dalo aj platiť kartou, keď sme nemali tie ich escudos. Potom nás odviezli do nejakého národného parku, kde sme si dali okruh ako u nás niekde v lese na strednom Slovensku. Na záver dňa nás odviezli do reštaurácie Quinta Da Melícia, kde sme sa dobre a chutne napapali. Cestou na sever ostrova do mestečka Ribeira Grande sme išli po neuveriteľnej ceste. Viedla po hrebeni hôr, po oboch stranám 300 metrová priepasť a nádherné scenérie. Smrad z brzdenia v nás spôsoboval nepokoj. Raz zastavili na kraji cesty a ja som iba videl priepasť z okna, až po vyklonení som videl nízky múrik.

Trošku sme mali obavy. A všetko tie dláždené cesty, ešte, že nepršalo. Tak, takéto strmé cesty som veru ešte nevidel. Tento ostrov je ako stvorený na týždňový treking. Čas sa nám krátil, musíme stihnúť trajekt o 17:00, naspäť sme išli popri pobreží, tiež sa bolo na čo pozerať. Išli sme kúsok aj po asfaltovej ceste, ale pred hlavným mestom aj tá skončila, už nám chýbalo to hrkotanie. Rozlúčka s Didim a šoférom, nastúpili sme na trajekt a vrátili sa na São Vicente. Vlado s Lubom zostali na lodi, Braňo, Tomáš a ja sme išli do Floating baru, čakali sme hodinu a päť minút na pivo, boli sme neviditeľní. Tak sme sa presunuli do Nautico reštaurácie, výborná večera, pivo, dve piňacolády, boli nejaké silné, cítili sme sa pripití. Už len návrat na loď a spánok.

28.11.2025 (piatok)

Chceli sme si ešte spraviť výlet na Monte Verde, ale logistika plavby nás nepustila. Padlo rozhodnutie nikam nejsť, údržba lode trvala do 14:00. S Tomášom sme boli spraviť rezerváciu na večeru, najprv sme skúsili pizzeriu, ale pizza nič moc a nemali čapované pivo. Rozhodnutie bolo jednoznačné, zase Nautico a hneď sme išli spraviť rezerváciu. Vlado išiel na bicykel, zvyšní traja najprv na pláž a ja som triedil fotografie na stránku, nestihol som ich uverejniť. Večera o 19:00 v Nautico reštaurácii, s Tomášom sme išli do sushi, výborná voľba, neskutočne dobré, k tomu pivo, Piňacoláda a Irish cofee, dobre sme sa najedli k spokojnosti. Čašník ma už poznal, že som pán piňacoláda. Po návrate na loď už iba spánok.

GPS poloha kotviska (16°53'04.4"N 24°59'48.9"W), https://maps.app.goo.gl/1MJhYcPdGKBYQbAU8

GPS poloha maríny (16°53'13.0"N 24°59'29.2"W), https://maps.app.goo.gl/zmLUQ7GrcRDGxcxG7

Fotografie.