Vodné športy

Plavba z La Línea de la Concepción na Gran Canaria a pobyt na Gran Canaria

3.11.2025 (pondelok)

Ako som už spomínal, kvôli bezpečnému rannému odchodu sme sa premiestnili na kotvisko, kde sme o 4:00 zdvihli kotvu a pustili sme sa smerom von zo Stredozemného mora na voľný oceán. Po prekonaní Gibraltárskeho prieplavu sme nabrali kurz 231° priamo na Kanárske ostrovy. Doprava bola ešte dosť hustá, pretínali sme plavebné dráhy veľkých lodí. Dvakrát som sa musel im vyhnúť, raz 30 stupňov, raz stačilo iba 10 stupňov.

Museli sme byť v strehu. Chalani nedočkaví rybačky, nahodili udicu a mali dnes šťastie, chytili sme doradu. Podvečer do 20:00 cca 4 hodiny na plachty, vietor okolo 8 uzlov zboku sprava. V noci počas mojej služby bola hustá premávka lodí.

4.11.2025 (utorok)
Na raňajky sme mali rybaciu nátierku z včerajšej dorady. Plavili sme sa väčšinou na motor, plachty na cca 2 hodiny, dosť málo. Na večeru sme si spravili špagety aglio oglio a pridali sme k tomu nejaké hotové tortelliny. Počas mojej služby sa zdvihol vietor z ľavoboku do 13 uzlov, išli sme trošku viac na západ, ale v ústrety dobrému vetru. Po mojej službe motorom proti vetru, nepríjemné vlny spredu, hádzalo to statočne, Ivan a Zuza mali morskú chorobu, ja zatiaľ nič.

5.11.2025 (streda)
Tento deň sa nič zvláštne nestalo, nabehli sme na „nudnú“ rutinu. Dlhšie som si pospal, potom som sa venoval štúdiu španielčiny, už som na tretej lekcii a celkom mi to ide. Na večeru sme si dali španielskeho vtáčika s ryžou.

6.11.2025 (štvrtok)
Ráno menší genaker, celý deň plavba s ním. Vietor okolo 13 uzlov, rýchlosť lode 5 až 6 uzlov. Ďalší „bežný“ deň za nami. Určite sme niečo robili, ja som sa určite učil španielčinu.

7.11.2025 (piatok)
Celú noc, aj celý deň na genaker. Bolela ma hlava, po tabletke som si pospal. Potom som na raňajky robil hodinu a pol palacinky.

8.11.2025 (sobota)
Na raňajky sme konečne mali párky, už ich chalani chceli vyhodiť, ale po včerajšom Lubovom teste boli uznané za dobré a aj boli vynikajúce, chutili a nikomu nič nebolo. Plavba noc aj poldeň na genakri. Pohodová plavba.

9.11.2025 (nedeľa)
Nadránom sme priplávali do Las Palmas na Gran Canaria, kde sme zakotvili pred starou marínkou o 7:15. Hneď nás čakalo množstvo práce, ako nafúkanie člna, spustenie do mora, namontovanie motora, demontáž windpilota a mnohé iné. Vlado išiel s Ivanom okolo 10:00 na breh kvôli prihláseniu sa a Ivanovi došla správa, že objednané auto na výlety je k dispozícii, tak ho išiel pešo vybaviť a o 12:00 už bolo naše. Akurát sme prišli v čase štartu ARC rally smerom na Kapverdy a potom cez Atlantický oceán na Svätú Luciu, tak sme mali aj jachtársko-kultúrny zážitok. Na poobedie Ivan naplánoval výlet do krátera vyhasnutej sopky Caldera de Bandana.

Išli sme len traja, Zuza, Ivan a ja. Krásna prírodná scenéria, zostúpili sme aj trošku do krátera na vyhliadku, ale pretože bolo už veľmi veľa hodín, muselo nám to stačiť. V miestnej vychýrenej reštaurácii vedľa krátera bolo plno a veľa ľudí ešte aj čakalo, tak sme si vygooglili trošku vzdialenejšiu, ale veľmi dobrú dedinskú reštauráciu Guillermo. Po návrate na loď sme už iba hrali žolíka, pili rum a víno.

10.11.2025 (pondelok)

Tento deň mal byť nádherný výletný deň, ale nevyšiel vôbec. Už v roku 2013 sme kvôli času, lebo sme museli ešte spraviť veľký nákup pred plavbou cez Atlantik a odovzdať auto, nestihli dôjsť na ikonickú skalu Gran Canarie, Monumento natural del Roque Nublo.

Prídeme na miesto, odkiaľ sa ide na skalu, v minulosti tam bolo parkovisko, teraz nič, tak nás Lubo vysadil a išiel na 2 km vzdialené parkovisko, kde nás počká. Pustili sme sa chodníkom a už na nás kričí miestny sprievodca, či máme rezerváciu? Jasné, že nemáme, v minulosti nebola potrebná. Snažili sme sa ho ukecať, aj podplatiť, nedal sa. Bola možnosť ísť inou cestou, cca 6 km, ale poriadnym stupákom (táto mala čosi cez 1 km), to sa zase nepáčilo zvyšku posádky (iba Vlado nebol s nami). Takže poďme sa pozrieť na nejakú roklinu, zavolali sme Lubovi, prišiel pre nás a chceli sme vyraziť z parkoviska. Zase veľmi dlhá cesta pre zvyšok posádky a Lubo by na nás musel hodiny čakať. Bol som nasratý poriadne, navrhol som, poďme sa niekde najesť a kľudnejší niečo vymyslíme. Reštaurácia Grill La Cumbre a jedlo bolo super, len sme nič nevymysleli. Zostali nám už iba dve „atrakcie“. Jedna miestna výrobňa syrov s možnosťou nákupu a jeden prírodný bazén na kúpanie. Vo výrobni syrov ani noha a to mali mať ešte 15 minút otvorené. A naviac, už to nie je pre verejnosť, ani sa tam nedajú kúpiť syry. To sme zistili od jedného zabudnutého pána, ktorý nevedel ani ceknúť po anglicky. Zostala nám posledná vec z dnešného plánu, a to prírodný bazén Piscinas de La Laja na predmestí Las Palmas. Ide sa tam cez parkovisko pri diaľnici tunelom popod ňu. Kúpanie, ani scenéria nič moc, ale aspoň jeden bod programu vyšiel.

A taký to mal byť krásny deň. Keby som bol len s manželkou, tak tú skalu a roklinu dáme bez problémov a na syr a bazén by sme sa vykašlali.  Ešte sme išli autom niečo nakúpiť s Vladom. A už ani neviem, čo sme robili po návrate.

11.11.2025 ( utorok)

Tento deň sme sa venovali práci a Vlado mal aj dohodnutý program s Worldcruisingom. O 8:00 sme sa presunuli do takej malej marínky jachtárskeho klubu Federation Vela Latina Canaria. Bolo to hneď vedľa hlavnej. Pristavili sme auto k lodi, preložili nové baterky do lode a staré do auta. Na 9:00 sme boli dohodnutí, že staré baterky vrátime do obchodu Rolnautik. Uchytenie bateriek nám nesedelo, tak ešte raz do Rolnautiku pre dlhšie šróby. Pustili sme sa do výmeny bateriek. Tie nové dlhšie šróby sme museli trošku poskracovať, Vlado ich cvakal a tá desina závitovina lietala po celej lodi. Nadreli sme sa ako kone, slnko pekne pražilo. Ivan nám udatne pomohol, stihol to do 5 minút pred svojim odchodom na letisko aj s balením. Fakt 5 minút! Ivan o 12:00 odišiel autom na letisko, kde ho mohol nechať, lebo tak sa dohodol s požičovňou. Opustil nás človek, ktorý mal ísť pôvodne až na Kapverdy, ale z rodinných dôvodov nemohol. Medzi druhou a štvrtou hodinu mala prísť na loď komisia z Worldcruisingu na kontrolu pripravenosti lode na plavbu okolo sveta. Vlado sa s nimi dohodol, nech má čas na opravy a úpravy, a má kľud v Karibiku. Mňa vyhnali, tak som išiel na prechádzku do mesta. Motal som sa bezcieľne po meste, popri veľmi hustej dopravy a popri diaľnici v centre mesta. Využil som to na telefonáty s rodinou. Las Palmas sa za tých 12 rokov veľmi zmenilo, doprava zhustla minimálne dvojnásobne a nič staré dobré som nevedel nájsť.  Zvyšok dňa si nepamätám. Kontrola dopadla vynikajúco, Vladovi povedali, že on ich môže učiť. Super, máme o starosť menej.

12.11.2025 (streda)
Zase pracovný deň. Výmena olejov v motore, v prevodovke, v elektrogenerátore, výmeny olejových filtrov a palivových filtrov, výmena impelera, čo je lopatkové koliesko čerpadla vodného chladenia motora. Pokus o nákup v nejakom miestnom Rempe, nenašli sme nič, čo sme potrebovali. A krásny dovolenkový deň za nami.

13.11.2025 (štvrtok)
Zase pracovný deň. Lubo menil umývadlo, vôbec to nešlo ľahko. S Vladom sme spravili nákup nafty a preliatie do nádrží. Všetko sme vláčili v rukách a prelievali cez lievik. Ešte sme boli Vlado a ja kúpiť dosky na dno člna a nejaké drobnosti na opravy. A zase jeden akože dovolenkový deň za nami.

14.11.2025 (piatok)

Veľmi skoro ráno, o 4:30 som bol zaviezť Zuzu na letisko, po návrate som to dospával do 9:00. A zase kolotoč prác. Doplnenie vody, doplnenie PHM, nákup potravín na plavbu v El Muelle a museli sme sa presunúť na kotvu, lebo sme už nemali miesto v maríne. Na lodi na kotve sme sa pustili do pílenia dosiek do byboatu, člna na prepravu na breh. Vlado zabudol doma nafukovacie dno, tak sme vymysleli doskovú podlahu. Po pár hodinkách merania, pílenia bola nová podlaha na svete a aj lepšia ako originál. Všetci nám hovoria, vám je hej, rozviniete si plachty, niekam sa premiestnite, pozriete si miestne zaujímavosti a máte nádhernú dovolenku. Ako vidíte, posledné tri dni sa o dovolenke nedalo hovoriť. Vlastníctvo lode je aj nikdy nekončiaca sa práca, vždy sa niečo pokazí, treba sa venovať logistike a hlavne zabezpečiť vodu, PHM, elektrinu, plyn a potraviny.

15.11.2025 (sobota)
Vlado si dal ranný bicykel smerom na letisko, ja som za ním prišiel autom, ktoré sme pri tom letisku mali odovzdať. Odovzdanie prebehlo bez závad, nič sme zlé nespravili. Čakali sme návštevu, mala nás prísť pozrieť Vladova známa Desana, ktorá býva na Tennerife a je spolužiačkou z VŠ s Karolom ROSMÁNYM, mojim učiteľským guru v jachtingu. Mali sme sa vrátiť do Las Palmas autobusom, ale Desana stihla skorší trajekt, tak nás už čakala na letisku. Cestou na loď sme sa ešte stavili na nákupe v Mercadona las Terrazas. Na lodi sme posedeli, niečo zjedli a nikomu sa nikam nechcelo ísť a ešte si niektorí aj pospali. Blízko nás kotvila nejaká loď s náboženským poslaním, niečo s Ježišom, ale tak zle, že sa niektoré lode, vrátane našej, radšej prekotvili inde. Našťastie, bližšie k brehu. Na večeru sme si spravili hovädzie mäso so šampiňónmi.

16.11.2025 (nedeľa)

Dnes má prísť nová posádka, Braňo ZEMANOVIČ, ktorý sa s nami plavil z New Yorku a pre mňa zatiaľ neznámy Tomáš CHUDÍK z Nitry. Mali prísť s odstupom troch hodín, ale kvôli problémom s počasím v Španielsku a meškaním letov, prišli tým istým autobusom z letiska, ale ešte sa nepoznali, až v maríne sa zoznámili. Desana okolo obeda odišla a Braňo s Tomášom sa začali vybaľovať a oboznamovať s loďou. Potom sme večer posedeli, pokecali, pili rum a víno.

17.11.2025 (pondelok)
Vlado s Tomášom si dali ranný beh a vybrali sme sa na nákupy. Najprv v jachtárskom obchode už neviem čo. S tromi batohmi sme sa vybrali pešo do obchodu Le Corte Inglés a nakúpili posledné potraviny na zajtrajšie vyplávanie na Kapverdské ostrovy. Tomáš, Braňo a ja sme ešte išli na pivo a syry v reštaurácii v maríne.