030 St. John’s
Zaujímavé dni strávené v St. John’s, hlavnom meste ostrova Newfoundland
9.7.2025 (streda)
Ráno sa Vlado s Mišom vystriedali na bicykloch na kratších túrach. Potom bolo ešte potrebné navštíviť prístav, vybaviť potrebné formality a zaplatiť prístavné poplatky. Mali sme špagetovú zmes zo včerajšej večere, ale bolo málo špagiet, tak som sa vybral hľadať nejaký obchodík.
Tam, kde Ivan nakúpil pečivo, nemali vôbec nič, tak som sa vybral na okružnú cestu mestom. Nič, žiadny obchodík. Kde chodia miestni nakupovať? Nakoniec mi ujo Google našiel jeden ešte menší a veľmi ďaleko, ale špagety akurát mali. Hurá, sme zachránení. Po raňajkách sme vytiahli Miša na sťažeň, niečo tam mal upevniť a odfotografovať poškodený držiak radaru. Mišovi sa ten výlet na sťažeň veľmi páčil. Ďalej sme už iba čakali, na príchod Mira BELICU. Ja som písal články a jeden som aj zverejnil na svojej stránke. Po príchode Mira malý prípitok a krátke posedenie. Spolu sme sa vybrali na polievku Clam Chowder do reštaurácie Broderick na povestnej George street. Miro zaspával, mal mimoriadny časový posun, lebo deň pred odletom sa vrátil zo služobnej cesty v Japonsku, čo je skoro poldeň, nechce sa mi to presne počítať. Keďže sa nám reštaurácia pozdávala, rezervovali sme si miesto na večer, na 20:30. Po návrate na loď si Miro ihneď ľahol. Ja som písal, ale po chvíľke som sa tiež hodil na hodinku pospať si, napodobnil ma aj Ivan. Išli sme ešte na tú večeru do Brodericku, Mira sme nechali spať, spal tvrdo až do rána. Mali sme aj živú muziku. Ja osobne som bol sklamaný, že to nebola írska, ale dobré to bolo aj tak.
10.7.2025 (štvrtok)
Už na mori si Vlado všimol, že rollref sa nejako čudne pohybuje vo vertikálnom smere. Bol sa na to pozrieť, ale usúdil, že problém je opraviteľný, nie fatálny. Ale genu sme už odvtedy nevytiahli. Spodný diel rúrkovitej konštrukcie, na ktorú sa navíja gena, sa zlomil pri otvore, v ktorom je skrutka, ktorá drží steh pri bubne. Jachtári vedia, asi o čom hovorím, pre ostatných je to len pokus o popis chyby. Odpílili sme asi 4 cm až nad pôvodnú dieru, vyvŕtali novú a všetko sme znova spojili. To poškodenie trošku natrhlo lem plachty, ktorým sa vsúva do drážky stehu. Spolu s Ivanom sme to zašili ručným šijacím strojom. Geniálny vynález, bavilo nás to šitie. Po hodinke a pol sme to dali. Už len vytiahnuť genu do stehu a zvinúť ju rollrefom. Pekný poldeň za nami. Na lodi sa VŽDY niečo pokazí! Na chartrových lodiach si to opravia zamestnanci charteru, v horšom prípade s vaším finančným príspevkom strhnutým z kaucie. Majitelia lodí si to robia sami, v horšom prípade objednajú servis. Aj tu je veľký rozdiel v chartrovom a majiteľskom prístupe k lodi. Za takúto chybu by sme v chartrovke žiadali vrátenie časti peňazí. Našli sme s pomocou uja Googla supermarket vzdialený viac ako tri kilometre, bola to hodinka cesty. Nákup sme vliekli v batohu, taške a rukách pešo. Pohyb nám treba, nesťažovali sme sa. Na obed sme mali pečené kura z tohto supermarketu s cestovinou a omáčkou. Poobede išli Vlado, Mišo a Ivan na výlet na kopec, pôvodne som išiel s nimi, ale poslali ma ešte na loď pre odpadky, pri preliezaní som si uprdol a bolo to aj s vodou, tak som už nešiel. Neposral som sa, ani to nesmrdelo, len som bol mokrý. Čo už, od rána som bol štyrikrát na záchode a niečo mi asi bolo. Ale nevadí, nie je to hanba, stáva sa to. Na lodi zostal spať Miro, lebo má stále časový posun až z Tokia. Ja som písal asi tri články simultánne, ale iba jeden som dokončil. Na večeri sme boli v reštaurácii Green Sleeves, zase na George street, kde sme sedeli hneď vedľa gitaristu pesničkára. Dobre to tam revalo, čo nemám moc v láske, nie som diskotékový typ. Mali sme pocit, že bežná je dámska volenka, našťastie sme boli mimo záujmu. Pár báb poprosilo pesničkára, či si nemôžu samé zaspievať pre publikum. Bolo im vyhovené. V tom vresku sme aj tak nič nepočuli. Potom už iba na loď.
11.7.2025 (piatok)
Ráno sa Vlado vybral niekam na výlet bicyklom. Miša sme vytiahli na sťažeň, zaviazal tam vrch geny. Kam potom išli Vlado a Mišo, to veru neviem a nie je to vôbec podstatné. Ale Ivan, Miro a ja sme sa vybrali na výlet na kopec Battery Hill, Ivan išiel druhýkrát. Po hodinke dosť strmého výstupu sme došli k pevnosti, z ktorej v minulosti chránili vstup do prístavu. Strážny domček, delá namierené dookola vstupu. Vystúpili sme aj na pevnosť. Nádherné výhľady na úžinu do zálivu, krásna príroda naokolo. Naspäť sme išli z kopca smerom k ústiu vstupu. Cestička viedla po mnohých drevených schodoch s prekvapujúcimi scenériami po každom kroku. Iva s nami už nešiel kvôli kolenám a už to raz išiel. Po cca dvoch hodinách sme sa ocitli v starom meste a už len dole kopcom k lodi. Nádherný deň, super výlet. Na večeru sme išli do írskeho baru Kellys pub? Pri usádzaní sa k stolu Mišo upozornil jednu pani z vedľajšieho stola, že jej niečo spadlo na zem. Tá pani bola z Miša celá paf. Keď začala hrať hudba, hneď schmatla Miša a išli tancovať. Keďže tanec je vertikálnym vyjadrením horizontálnej túžby, tak to vyjadrenie z jej strany bolo úplne jasné. Jej manžel sa na to pozeral, potom sa pozrel na nás, že čo to má znamenať? Nechcem vedieť, čo mali potom doma? Tá večera bola rozlúčková, Mišo odlietal. Rozlúčili sme sa s ním, na letisko išiel taxíkom. Mišo, díky, bol si super spoločník a člen posádky. Rád som Ťa spoznal a dúfam, že sa ešte uvidíme, či už na lodi alebo aj inde. Potom po polnoci sme sa už iba dotrepali na loď. Krásny deň za nami.
12.7.2025 (sobota)
Sobotu sme venovali kultúre, navštívili sme múzeum The Rooms. Keďže ešte doznievali Dni Kanady, tak vstup bol bezplatný, nevedeli sme to dopredu, takže to bolo milé prekvapenie. Miesto zahŕňa dve umelecké galérie a tri muzeálne časti. Ako mnohí povedali, toto je fantastické miesto, kde môžete vidieť históriu Newfoundlandu. Možno tu vidieť rannú históriu pôvodných obyvateľov Newfondlandu, kmeňov Innuitov, Mi’kmaqov a Livyerov. Zase som videl kanoe z brezovej kôry, čo ma ako dieťa fascinovalo. Pre mňa bola deprimujúca expozícia z oboch svetových vojen. Fotografie, aj videá boli necenzurované, drsné. Toto múzeum treba navštíviť pri návšteve St. John’s určite. A minimálne si rezervovať pol dňa, ak nie viac. Ja som si niektoré expozície prešiel viackrát. A popisy boli okrem angličtiny aj v innuitčine. Po výstave sme si dali obed v talianskej pizzerii. Ja som ešte išiel s Ivanom na nákup do toho vzdialeného supermarketu. Cestu naspäť sme sa rozhodli nejsť pešo, ale zavolali sme si taxík. Čo bolo ďalej, už neviem, asi prípravy na plavbu.
K menu Newfoundland. Doteraz mi vôbec netrklo, že je to New found land, novoobjavená zem, po latinsky Terra nova. Bral som to ako jedno slovo, bez mne známeho významu. Aké je to nakoniec jednoduché a jasné.