Vodné športy

Martinik, pobyt na ostrove.

17.12.2025 (streda)
Konečne sme boli dobre vyspatí, nič nás nehengalo, už sme to všetci potrebovali. Vlado s Tomášom si boli zabehať cez kopec do vedľajšej zátoky, vo vedľajšej zátoke bolo všetko lepšie, hlavne obchod, a preto rýchlo padlo rozhodnutie premiestniť sa. Po raňajkách sme sa premiestnili do vedľajšej zátoky Grande Anse d'Arlet, kde sme zabili celý deň, ja som si porobil pár vecí z dlhého zoznamu prác na Martiniku, hlavne web stránku.

Po zotmení Braňo, Tomáš a ja sme išli do baru na pivo a drinky.

GPS poloha kotviska (14°29'56.9"N 61°05'11.7"W), https://maps.app.goo.gl/Uut9BBzcgjAeudni6

18.12.2025 (štvrtok)
Ráno sme sa okúpali v mori a mojou kačičkou sme zmerali teplotu vody, voda mala 28,4 °C. Braňo, Tomáš a ja sme išli na breh nakupovať, ale, ako inak, zastavili sme sa najprv v bare na pláži na pivo alebo Coca colu, plus croissant. Potom sme spravili nákup, cestou na loď sme videli sedieť na zakotvenej bárke veľkého pelikána, ktorého sme si odfotili a nafilmovali. Neuletel nám spred nosa.

Po raňajkách sme sa presunuli do pôvodného cieľa, do zátoky Anse Mitan. Dôvod, prečo nie skôr, bol v tom, že v prvej zátoke je prihlasovací úrad a ten v Anse Mitan mal napísané nejasne, či je otvorený. Pri spúšťaní kotvy sme nevedeli vypnúť vyťahovanie kotvy a vybili sme poistku. Rozobral som ovládač kotvy a vnútri bol celý mokrý od slanej vody a mikrospínač pre vyťahovanie mal vnútri zlomenú pružinku, a preto sa nevypínal. Čiastočne sme to vyriešili tak, že ovládač držíme tlačidlami dole a spínač gravitáciou vypne kontakt. Dá sa takto s tým žiť, ale budeme musieť kúpiť nový ovládač. Nakoniec sme sa priviazali o bóju a za celý čas nikto nechcel, aby sme niečo platili. Žiadne Chorvátsko, kde už 5 míľ pred bójou čaká vyberač poplatkov. Poobede sme sa presunuli na pláž a hneď do baru Barracuda, trošku prehliadka mestečka až po marínu a zase bar, ale pri maríne v Pointe du Bout. Cestou na mólo sme v tme trošku blúdili po všelijakých rezortoch, vždy sme prišli k nejakému nepreleziteľnému ostnatému plotu, ale nakoniec sme trafili. Na večeru sme si spravili perkelt s vrtuľkami, po večeri posedenie pri vínku, ja som s Braňom hral žolíka, neskutočne som prehrával, až ma to štvalo.

GPS poloha kotviska (14°33'15.7"N 61°03'15.6"W), https://maps.app.goo.gl/pQT5ArLZM9MCcZYG7

19.12.2025 (piatok)

Už dlhšie som bol rozhodnutý, že sa nakrátko ostrihám, nakoniec som sa rozhodol skoro úplne dohola. Po raňajkách na to prišlo a po mojom strihaní strojčekom, to ešte Vlado dokončil. Ani som nemal pocit, že mi niečo na hlave chýba. Dorastú mi veľmi rýchlo.

Dlho sme sa nehýbali a už nám pohyb veľmi chýbal, tak sme sa spravili s Vladom výlet do supermarketu Carribean Price v Le Trois d'Illets, nakúpili sme hlavne syry, ostatné sa dá kúpiť aj v obchode v Anse Mitan a zbytočne to vláčiť v tom teple, to nemá význam. Cestou tam sme išli takou strmou cestou, že keby tam mali chodci schody, nepripadalo by mi to čudné. Cestou naspäť bola dopravná nehoda pred Anse Mitan, autá na totálku, airbagy vystrelené a jedna pani v šoku sedela na obrubníku a vykrikovala naokolo. Ľúto nám jej bolo, ale aspoň nebola zranená. Dokopy sme šliapali 10 km. Pri návrate hneď do reštaurácie Barracuda na rozlúčkový obed, stretli sme sa na sekundu presne, dokonalé načasovanie. Ako v nejakom filme. Po obede sa išli chalani zbaliť na loď, ja som ich čakal reštike dosť dlho, mal som ísť asi aj ja na loď. Prišiel pre nich taxík s krásnou taxikárkou o 17:00. Zvyšní traja, Braňo, Vlado a ja, sme po ďalšom pive išli na loď. Už sme nerobili večeru, mali sme voľný program, s Braňom som hral žolíka. Skúsil som trošku písať článok, ale nevedel som sa sústrediť, skôr som da venoval updatu PC, ktorý to už vyžadoval. Späť sme išli pred polnocou.

20.12.2025 (sobota)
Ráno sa vybral Vlado na nákup jedla. Na raňajky som robil bundáš keňér zo starých bagiet. Po raňajkách som zase zaviezol Vlada na breh, išiel sa bicyklovať. Braňo sa pobalil a išli sme do baru na pivko. Potom nastúpil na trajekt do Fort fe France, kde bude pár dní bývať v hoteli, už veľmi túži po hygiene a civilizácii. Na Vianoce sa vráti na loď, aby som nebol úplne sám a aby mal s kým hrať žolíka. Dovtedy chce ako motorkár pobehať ostrov na motorke a jeden deň možno pôjdeme na výlet na Mont Pellée, ak zoženieme nejaké auto.

S Vladom sme sa vrátili na loď a chceli sme pracovať. Spravili sme pokus o opravu pňa, niečo sme vymysleli, ale dokončíme to zajtra ráno, lebo dnes sa nám vôbec nechcelo. Spravil som pokus o písanie na web, ale nedal som ani riadok, tak som si trošku pospal.

21.12.2026 (nedeľa)
Ráno sme sa pustili do tej opravy pňa, trvalo to cez dve hodiny, aj tak je to len provizórium, musíme to asi kúpiť nové. Viackrát som sa okúpal v mori, bolo veľmi teplo. Inak, deň zabitý na lodi. Ani neviem, čo sme robili.

22.12.2025 (pondelok)
Vlado išiel ráno na bicykel, trikrát som ho viezol hore dole byboatom, raz len tak, lebo kúpil bagetu a nemal ju kam dať na bicykel, nemá tašky. Po 11:00 sme sa presunuli z kotviska do maríny Pointe du Bout, ktorú sme si dávnejšie objednali na 9 nocí. Hneď som načerpal vodu, lebo by sme ju rýchlo minuli a zavzdušnili by sme vodovodné trubky. Chcel som si ísť niečo nakúpiť, ale obchod je v pondelok poobede zatvorený. Tak som si sadol do baru West Indies a dal som si jedno malé a jedno veľké pivo. Počas telefonátu domov sa zrazu zjavil Braňo, ktorý prišiel na požičanej motorke. Posedeli sme, Braňo sa rozhodol, že chce ísť do hotela ešte za svetla. Motorku sa mu ale nepodarilo naštartovať, bola úplne vybitá batéria. Zavolal požičovni, nech donesú novú batériu. Že vraj o 20 minút, nakoniec to bolo 45 minút, batériu vymenili, ale už bola tma. Braňo neskôr hovoril, že tá cesta za tmy mu dala zabrať. Na lodi som si dal bagetu so syrom a bola večera. Dopísal som doposiaľ všetky články na web stránku. Ďalší bod, ktorý som si mohol škrtnúť z môjho dlhého zoznamu prác.

GPS poloha maríny (14°33'28.5"N 61°03'03.9"W), https://maps.app.goo.gl/kfQUU7ZjG9WtrwmN7

23.12.2025 (utorok)
Ráno sme zistili, že záchod nám zle splachuje a voda z neho odteká veľmi pomaly, až prestala. Tri hodiny sme to opravovali. Bolo to úplne upchaté, upchaté hadice, smrad a špina. Aj to je jachting. Potom sme to poupratovali a dali si sprchu. Mojou ďalšou úlohou z dlhého zoznamu menom Martinik bolo vypratie špinavej bielizne. Tak som bol zaniesť veci na pranie. Kto nemá v hlave, má v nohách, zabudol som prací prostriedok, a to som už bol skoro v práčovni vzdialenej cca 300 metrov. Čakanie na skončenie prania som si krátil v bare pri jednom pive. Dnes mal prísť Braňo okolo 12:00, ale stíha len trajekt o 13:00. Braňo prišiel, chceli sme ísť ešte na rozlúčkový obed, ale Vladovi išiel o 20 minút autobus na letisko. Rozlúčili sme sa s Vladom a išli sme nakupovať do potravín, mali zatvorené, ale otvárali o pol hodinu, tak sme zase išli do baru Barracuda na pivo a piňacoládu. Po nákupe sme sa vrátili na loď, tam večera bageta, šunky a syry. Hrali sme žolíka do polnoci, dnes som na body vyhral ja! Lepším sa, aj Braňo to uznal, ale ako hovorí, hnevá ho to.

24.12.2025 (streda)
Na raňajky sme si dali párky. Nič také dobré ako doma, ale dali sa. Celý deň sme strávili na pláži, voda mala určite cez 30°C, aj keď som nemal po ruke kačičku a nemerali sme ju. Vo vode sme bývali aj trištvrte hodinu, tak v nej bolo príjemne. Na obed sme si dali treskové kroketky, čo tu majú v každej reštaurácii a, podozrivo rovnaké, asi ich oprážajú z rovnakých polotovarov. Ale chuťovo sú vynikajúce, nie raz sme si ich dali. Ležať na pieskovej pláži na uterákoch sme nechceli, lebo by sme si jediné uteráky zababrali od piesku. Tak sme sa prechádzali hore dole po pláži. Tu v trópoch bolo slnko veľmi vysoko a ako prechádzalo oblohou, mal som pocit, že svieti stále rovnobežne s pobrežím a jedným smerom som sa opaľoval spredu a druhým zozadu. Braňo pretelefonoval dve a pol hodiny počas toho prechádzania. Na lodi sprcha a príprava na večeru na pláži, ktorú sme si objednali ráno. No, a ako vyzerala štedrovečerná večera? Žiadne objednávanie, ako sme si pôvodne mysleli, ale bola formou švédskych stolov a na tých bolo jedno nie moc chutné údené mäso, neskôr aj kuracie krídelká, ale tie sme už nechceli, potom strúhaná mrkva, strúhaná kapusta, kukurica, bagetky, nejaké malé koláčiky, úplne bez chuti a suché a to je asi všetko. Fuj, hotová katastrofa, ani sme nechceli dezert, lebo tie kraviny nám už ležali v žalúdku. A za túto blbosť na pláži sme dali 110 €! Nasratí sme boli ešte dlho, takto sa nechať odrbať. Na lodi Braňo hneď zaspal, ja som hral na PC karty, no krásny Štedrý deň, čo poviem. Takto hlúpo som Štedrý večer ešte nikdy nezažil. S manželkou sme v roku 2013 po preplavbe Atlantiku s Vladom nestihli lietadlo domov, tak sme si spravili štedrú večeru na lodi, a to fazuľovú polievku, rezne a zemiakový šalát. Nebola to domáca atmosféra, ale malo to svoje čaro. Toto bolo príšerné.

25.12.2025 (štvrtok)
Ráno som sa prešiel do obchodu na nákup potravín na raňajky. Po raňajkách sme sa išli pozrieť do hlavného mesta ostrova Martinique, do Fort de France. Tu na ostrove je akékoľvek cestovanie, či už autobusom, trajektom, či čím ešte, viazané na mobilnú aplikáciu MT Ticket (Martinique Transport Ticket), ktorá bola iba vo francúzštine a nedala sa prepnúť do angličtiny. Braňo ju mal na iPhone a v tej verzii sa to dalo prehadzovať. Chcel som zaplatiť 7 € za spiatočný lístok, aplikácia prešla do internetbankingu SLSP, do Georgea a keď som tam potvrdil platbu, tak sa to už nikdy nevrátilo do MT Ticketu. Na desiaty pokus som to vzdal, zaplatili sme Braňovou kartou, aby som nemusel opustiť aplikáciu a na Braňovej bankovej aplikácii to zbehlo. Poslal som mu 7 € späť. A pred cestou musíte validovať lístok cez QR kód na zastávke, či prístavnom móle. Priamo v autobuse, či inde, nič nekúpite a nezoberú vás. A autobusy chodia tak dvakrát denne. Niekedy aj trikrát. Z našej lode sme to mali na trajekt cca pol minútu cesty po móle, nastúpili sme a previezli sme sa do Fort de France. Plavba bola asi jediné zaujímavé na návšteve, absolútne nič na pozeranie, všetko zatvorené, veď bol prvý sviatok vianočný. Tak sme si asi v jedinej pizzerii dali pivo a spravili sme si krátku prechádzku úplne vyprázdneným mestom. Videli sme pár zblúdilých cudzincov ako my. Ešte raz pivo a cesta späť. Stihli sme to za doobedie.  Obed sme si dali vedľa maríny, v reštaurácii La Marina. Už len cesta na pláž a veget. S Braňom veľa pív a piňacolád. Vždy ma ukecal. Večeru sme si dali opäť v reštaurácii La Marina, a to pizzu. Na lodi sme zase do polnoci hrali žolíka, už Braňa v tretine hier natriem. Potom som dlho nevedel zaspať, do tretej po polnoci som si čítal články.

26.12.2025 (piatok)
Ako som spomínal, chceli sme ísť na výlet na sopku Mont Pelée, tak sme sa zrána vybrali hľadať auto na prenájom. Nula bodov na začiatok. V ďalšej mali, ale bolo by treba dva dni za 40 € na deň. Skúsili sme hľadať nejakú agentúru, čo organizuje takéto výlety, aj sme ju našli, ale chceli 150 € na osobu!!! Neakceptovateľné. Braňovi sa ani nechcelo požičiavať auto, aj keď by to bola tretina ceny aj s tými dvomi dňami. Asi pôjdeme až s Vladom. Poobede zase na pláži s pivami a piňacoládami. Cestou na loď sme sa zastavili vo francúzskom fastfoode, prežrali sme sa. Na lodi žolík do polnoci.

27.12.2025 (sobota)
Dnešný deň je kópiou skoro všetkých. Raňajky na lodi, trošku som čistil sporák, nech aspoň niečo užitočné spravím. A zase rozhodnutie ísť na pláž. Cestou na pláž pivo. Celý deň na pláži, samé pivá a piňacolády. Večera v pizzerii La Marina. Do polnoci žolík. Žiadne poznávanie ostrova, aj tak tu okrem sopky nič nie je. Všetko je postavené pre ruchárov (od slova cestovný ruch), pláže, bary, diskotéky, dokonca aj Kasíno. Nič zážitkové a poznávacie. A dopravné zápchy horšie ako v mestách. Skrátka, Francúzsko umiestnené v trópoch. Údajne aj Tahiti je presne to isté, jeden kopec a pláže plné ruchárov. A hustá doprava so smogom.

28.12.2025 (nedeľa)
Ráno ma chytila nejaká srágora, asi štyrikrát som musel utekať. Prešlo ma to a zase pláž. Medzitým som ešte vyleštil varič, vyzerá teraz ako nový. Cestou na pláž zase pivo. Dnes ide Braňo domov, na 17:00 má objednaný taxík, preto budeme musieť byť na lodi do tretej. Cestou na loď si Braňo dal burger, mne stále nič nechutilo jesť. Na lodi sme boli pred štvrtou. Braňo ešte spáchal hygienu v sprchovom kúte na lodi.
Taxikárka mu písala desať minút pred piatou na WhatsApp, že už je ma stanovisku. Pred taxíkom sme sa ešte pofotili, naloženie a odchod na letisko.

Osirel som na jeden deň. Ešte som si išiel nakúpiť niečo na raňajky. Zvyšok dňa veget osamote. S odchodom Braňa skončili pivá a piňacolády pre mňa v rekordných množstvách. Aj Braňo hovoril, že doma nastúpi abstinencia a fitko.

29.12.2025 (pondelok)
Dnes sa má vrátiť Vlado s vnučkou Emou. Preto skoršie vstávanie o siedmej, poupratovanie lode, načerpanie vody, umytie kokpitu a iné údržby. Vlado volal, že mu zrušili dnešný let a priletí až zajtra. Jeho kamarát Jaro so synom dnes priletia, majú moje telefónne číslo a prídu autom z letiska, kde si ho požičajú. Auto si nepožičali, prišli taxíkom, išiel som im oproti, ale taxikár ich zaviezol trošku ďalej za marínu, tak sme trošku hľadali. A to moje oproti bolo vlastne od nich preč. Zoznámili sme sa a zvítali a v La Marina sme si dali nealko nápoje a ja jedno pivo. Večer už iba spať, boli úplne groggy.

30.12.2025 (utorok)
Celé doobedie sme zabili hľadaním auta, obišli sme všetkých 8 požičovní, ktoré nám Google našiel, niektoré už asi boli zrušené, lebo na mieste, ktoré ukazoval Google, už nič nebolo. Nakoniec sme objednali na Vladove meno auto na letisku, kde si ho preberie a príde s ním. Poobede sme išli na pláž. Neboli sme tak dlho, ako sme bývali s Braňom, tak sme po pláži nakúpili potraviny na večeru a raňajky. Na lodi rôzne, Jaro si pospal, ja som niečo robil na PC. Neskoro večer prišiel Vlado s vnučkou Emou autom, let meškal trochu a asi hodinu čakali na batožinu. A ešte vybavovanie auta. Unavení sme išli všetci spať o pol jedenástej.

31.12.2025 (streda)
Vlado a Jaro išli autom na nákup, ja som dolial vodu a hodinu a pol som hľadal kartičku na marínu, nenašiel som, nechápem, kde zmizla. Písal som aj Braňovi, či ju omylom nezobral domov. Bez kartičky sme išli zaplatiť za marínu, pokuta za stratenú kartičku bola 15 €, našťastie nič drakonické, ale aj tak ma to štve. Som zvedavý odkiaľ sa vynorí? O desiatej sme sa odviazali a za hodinku a pol sme prešli do zátoky Grande Anse d'Arlet. Hneď oprava pravej vinšne, ktorá sa po rozvinutí geny odmlčala, zase kontakty na silovej časti motora, kvôli tomu sme museli demontovať polstrovanie stropu zadnej kajuty. Moc to nešlo, lietali triesky z krycích líšt. Ešte sme preliali naftu zo všetkých bandasiek, atď. Nafúkanie dinghy, šup do vody, motor a sme ready. Jarovia došli autom, bol som pre nich byboatom. Celý deň sa nič nedialo. O 19:00 telefonáty domov rodine, kde už mali rok 2026. Jarovia odišli pre známych na letisko, ktorých odviezli do hotela a na loď sa vrátili až po desiatej večer. Slávnostná silvestrovská večera bol nárez s bagetou, k tomu pivo a Coca-Cola, nič moc, ale hladom sme neumreli. Potom už len každý čumel do mobilu, ani rozhovory, nič. O polnoci prípitok detským šampanským, ja červeným víno a spať. To bol teda bujarý Silvester. Nudnejší než televízny program na STVR, či ako sa to teraz volá.

GPS poloha kotviska (14°29'58.9"N 61°05'12.2"W), https://maps.app.goo.gl/LBHYMr8TSNEc6KvK8

1.1.2026 (štvrtok)
Ráno odvoz Jara so synom na breh, išli do Le Marin prebrať loď, stretneme sa v nejakej zátoke na kotvách. Vlado, Emma aj sme si spravili výlet cez kopec do Le Anse d'Arlet, nádherná príroda, dobre sme si zašliapali do 5 km, naspäť po ceste, ale tiež zaujímavé. Na lodi oddych, trošku som si zaplával a trošku som sa opaľoval na palube. Na večeru sme si spravili bryndzové halušky. Mňam. Od večere píšem tento článok a do tohto okamihu som ho napísal. Samozrejme z poznámok v mobile, ktoré si píšem priebežne a potom to už stačí len poupravovať.

2.1.2025 (piatok)

Dnes mala byť v pláne tá sopka, ale asi mi nie je dopriata. Jednému z Jarovej posádky neprišla batožina, tak to dnes budú riešiť a odovzdávanie lode bolo včera s problémami, skrátka neprevzatá. Zbohom Mont Pelée. A došla mi od T-Comu zmluvná pokuta za neférové využívanie roamingu kvôli dlhému času strávenom v EÚ mimo SR. Nie je to veľa, ale rozladilo ma to. Vôbec netelefonujem viac a ani dáta nemíňam, ani ich nedokážem vyčerpať, len som tu dlho. Prežijem to. Ráno som Vlada odviezol na byboate na breh aj s bicyklom a čakal som na neho cca 2 hodiny v takom prístrešku na konci móla. Chcel som si dať v nejakej krčme pivo, ale všetko bolo ešte zatvorené. Po skončení cyklistiky mi Vlado volal, nech sa vyberiem do obchodu, kde sme sa stretli a nakúpili nejaké veci na papanie. Hneď po raňajkách sme odkotvili a prešli do vedľajšej zátoky Le Anse d'Arlet, v ktorej sme boli hneď po preplavbe Atlantiku. Na breh sme už nešli, ešte sme lepšie upevnili peň a zalepili príborník v zásuvke. Bol prederavený ostrými nožmi vo vlnách. Zase práca. Trošku som si aj pospal. Vlado vyhlásil preteky v skokoch do vody, ktoré filmoval a spravil z nich pekné video. Zabavili sme sa. Volal nám Jaro, že loď úspešne prevzali a zajtra zakotvia blízko nás. Som zvedavý na tú obludu. Majú motorový katamarán, 44-ku. Na večeru sme si navarili bolonské špagety.

GPS poloha kotviska (14°29'17.3"N 61°04'56.5"W), https://maps.app.goo.gl/WeVs5naPihF2Y3Vb9

3.1.2025 (sobota)

V noci som do pol druhej nevedel zaspať, tak som si čítal články a míňal už spoplatnené dáta. Od poobedia celkom slušne vlnilo a loďou to hádzalo v štvorsekundových intervaloch. Na morskú chorobu to nebolo, ale nepríjemné, to áno. Zátoka nie je chránená od otvoreného mora od západu. Ráno som odviezol Vlada s bicyklom. Ešte na móle sa dal Vlado reči s posádkou nejakej susednej lode, dvomi manželskými pármi, Francúzmi a Austrálčanmi. Pozval ich na loď medzi jednou a druhou. Emma zostala na lodi, ja som si spravil okruh dedinou, cca 10 minút. Zastavil som sa v obchode, ktorý bol katastrofálne zle zásobovaný. Nič, okrem cestovín, pár konzerv, oleja a nejakých miestnych nealko nápojov. Ani Coca-colu nemali. Aj tá večierka v našom vchode je oproti tomuto obchodu supermarket. Ešte som sa zastavil na trhovisku a kúpil banány. Zvyšok som len presedel pod prístreškom, telefonoval a čítal. Po návrate Vlada sme ešte dokúpili olej, salámu a bagety a vybrali sa na loď. Pri pristávaní sa k nám blížil gumový motorový čln a dvaja Taliani sa vítali s Vladom. Počuli už o sebe, ale nevideli sa osobne. Oni boli priatelia Ralpha Jäggera a už ráno mu poslali fotografiu Civetty2. Pozvali sme ich na chvíľku na palubu a pozoznamovali sme sa. Antonio a Massimo sú starí morskí vlci, s Ralphom plávali z Karibiku do Talianska. Mám od nich pozvanie na pivo, ale neviem, či sa to zrealizuje (nestihli sme). Vlado vyplňoval formality na odchod z Martiniku na Svätú Luciu a už len čakáme na ráno dohodnutú návštevu, ako aj na príchod motorového katamaránu s Jarom. Jaro prišiel skôr, Vlado s Emmou si zaplávali k nim, neskôr pre mňa prišiel mladší Jaro a odviezol ma k nim. Ešte včera večer mi telefonoval Jaro, či mu môžem povedať, ako sa volala moja manželka za slobodna. Spýtal som sa ho, že prečo a on odpovedal, že je to ťažké a veľmi zložité. Zatiaľ som nemal ani potuchy, čo sa deje. Oproti išiel taký malý, šesťročný chlapček, ktorý mi bol veľmi povedomý. Dole som sa zoznámil s jedným z posádky, ktorý si ma dosť pozorne obzeral, dnes už tuším prečo. Ostatní boli na hornej palube, tak som za nimi zašiel o popredstavovali sme sa. Vzadu ešte sedela jedna baba, tak som prišiel k nej a predstavil sa. Išiel som si sadnúť a ona vstala, že čo? Nepoznávam ju? Mal som úplný výpadok. Zrazu, do prdele, veď je to moja neter Martinka. No, trapas. Nevideli sme sa síce cca 5 rokov, ale nezmenila sa a moje deti sa s ňou ako sesternicou stretávajú často. A ten malý chlapček bol jej syn Jožko, ktorého som videl pred týždňom na WhatsAppe v našej skupine Milá rodinka. Ten výpadok bol asi aj tým, že by mi ani náhodou nenapadlo, že by to mohla byť ona. A ten chlapík zospodu je jej priateľ, preto si ma asi obzeral. Všetci to vedeli, len ja nie. Takže nevidíme sa roky a stretneme sa na Martiniku na jednej lodi. Náhody. Poslal som pár obrázkov cez WhatsApp domov a reakcie boli typu: Čóóó? To čo je? Wooow. Neverím. To museli plánovať aspoň rok a podobne. Pritom sa rozhodli ísť len pred pár dňami. Kvôli plánovanej návšteve sme sa museli premiestniť na našu loď, akurát prichádzali. Prekecali sme s nimi zo dve hodinky, bolo to zaujímavé, pre mňa aj tréning angličtiny.

Už bolo neskoro ísť späť za našimi na katamarán, tak sme si už niečo spravili na večeru a zostali sme. Zvyšok voľný program.

4.1.2025 (nedeľa)

Ráno nám telefonuje Jaro, že by išli jedna skupina na turistiku cez kopec do druhej zátoky a druhá skupina len tak do dedinky a na pláž. Do polhodiny máme prísť k nim na loď. Ja som sa, samozrejme, vybral na výlet cez kopec do Grande Anse d'Arlet. Zase pekná turistika, potrebujeme čo najviac sa hýbať. Na druhej strane kopca sme zapadli do baru a dali si nejaké tekutiny, pivá, Coca-Colu. Cestu naspäť sme dali po asfaltke, po úplnej rovine. Po výlete sme sa pustili do upratovania v špajze, lebo tam niečo smrdelo. Po vytriedení sme nič nenašli, ale zrazu to prestalo smrdieť. Už sme nemali žiadnu prácu, tak som sa potom presunul na motorový katamarán. Jeden z Jozefov mi poukazoval celú loď. Kecali sme dlho na striedačku s jedným Peťom, druhým Peťom a ďalším Jozefom. Ten poznal môjho rodinného príslušníka z Popradu, Dušana, lebo je Popradčan. Svet je malý. Potom sme sa presunuli do mestečka do reštaurácie, do tej prvej, kde sme boli prvý deň, v deň pristátia. Už navarili podstatne lepšie a piňacoláda za polovičnú cenu ako inde (5 €) bola omnoho lepšia ako tie desaťeurové. Príjemne sme si posedeli, pokecali . Ja som si dal frikasé z chobotnice, veľmi mi to chutilo.

Už len návrat na loď a spánok. Čaká nás zajtra presun do zátoky Rodney Bay na ostrove Svätá Lucia, kde je oficiálny štart plavby okolo sveta s Worldcruisingom.

Fotografie.